Michal Bugala: Kvôli kapele Marka Churnchetza som sa rozhodol rozšíriť Winter Jazz Fest o jeden deň

Porozprával som sa s naším elitným jazzovým gitaristom, skladateľom a organizátorom Michalom Bugalom. Hovorili sme o jeho muzikantských začiatkoch, štúdiách v rakúskom Grazi či o jeho treťom albume, ktorý pripravuje. Okrem toho sme sa porozprávali aj o Michalovej organizačnej činnosti v rámci festivalov Trnavský jazzyk a Winter Jazz Fest. Dotkli sme sa aj zaujímavostí o newyorskej kapele Marko Churnchetz Trio feat. Jonathan Hoard, ktorá už onedlho vystúpi na Slovensku na troch koncertoch.

 

Michal prezraďte nám, ako a kedy začal váš záujem o hudbu a jazz?

 

Môj prvotný kontakt s hudbou sa objavil už v detstve, keďže som vyrastal v rodine, kde bola hudba prirodzenou súčasťou každodenného života a akousi povinnou jazdou každého člena rodiny bolo získavanie základného hudobného vzdelania. V začiatkoch môjho pubertálneho obdobia bol môj brat Štefan (Bugala, pozn. red.) študentom bratislavského konzervatória a vďaka nemu som mal možnosť počuť - vtedy ešte na starých magnetofónových páskach - nahrávky formácii ako Chick Corea a jeho Electric Band či Akoustic Band, Uzeb a pod. Išlo o modernú fusion - jazzovú hudbu, ktorá sa práve vtedy, v 90. rokoch minulého storočia stala obľúbenou aj v širšej muzikantskej komunite u nás. 

A to bolo pre mňa impulzom, ktorý spôsobil to, že som začal seriózne uvažovať o kariére profesionálneho muzikanta. Uvedomil som si, že hra na nástroji nie je iba o povinných cvičeniach a zadaniach v škole, ale hlavne o tvorbe, ktorou môžem realizovať svoje hudobné predstavy. Postupne som objavoval všetko to krásne, čo hudba dospievajúcemu človeku ponúka a venoval som sa hre na gitaru stále viac. Po ukončení gymnázia som absolvoval dva semestre hudobnej vedy na Masarykovej univerzite v Brne a bolo to práve to obdobie, počas ktorého som sa definitívne rozhodol venovať sa hudbe na plný úväzok a ísť študovať na jazzovú akadémiu.

 

Viem o vás, že ste študovali na prestížnej akadémii Kunstuniversität Graz. Nakoľko bolo toto štúdium vo vašej kariére kľúčové? Je pre jazzového hudobníka štúdium na takejto škole podľa vás dôležité? Vedeli by ste si predstaviť vaše pôsobenie aj bez štúdia na akademickej pôde? 

 

Áno, rozhodol som sa pre štúdium v Grazi a musím povedať, že to bola v tom čase najlepšia možná voľba a som vďačný za všetky cenné informácie, ktoré mi v pomerne mladom veku otvorili oči.

 Čo sa týka otázky dôležitosti štúdia jazzu - vedel by som si predstaviť, že by som bez štúdia v Grazi fungoval na našej domácej scéne ako jazzový hudobník. Myslím si, že z hľadiska profesijnej pripravenosti jazzového hudobníka nie je pre jeho kariéru výsostne nutné, aby študoval túto hudbu na univerzite - čo je však individuálne, keďže je to otázka talentu, hudobnej rozhľadenosti a muzikantskej spôsobilosti - na druhej strane však považujem štúdium v zahraničí za istý urýchľovač vnímania a prehlbovania osobného vzťahu k jazzu a hudbe vôbec. Tiež v početnom kolektíve kolegov - muzikantov rastie konkurencia a tá je dnes v globálnom meradle obrovská. No škola je pre praktického hudobníka dôležitá aj z hľadiska socializácie a nadobudnuté skúsenosti zo štúdií mu často pomôžu správne reagovať, či už na pódiu, alebo mimo neho.

 

Ako líder ste vydali dva albumy. Okrem toho spolupracujete s celou špičkou slovenskej jazzovej scény, ale aj s mnohými zahraničnými elitnými umelcami. Neplánujete vydať ďalšiu dosku?

 

Tento rok pripravujem materiál pre svoj tretí autorský album. Verím, že sa mi podarí skompletizovať celý materiál a dať dokopy hudobníkov. Mám totiž v hlave určitú tému, ktorú by som veľmi rád spracoval. Dúfam, že sa mi to všetko podarí tento rok sfinalizovať, aby som mohol CD vydať buď tento, alebo na budúci rok. Chcel by som aby bol nový album koncipovaný v rámci kompozícií, ale aj v rámci danej témy kompaktne.

 

Viete povedať o akú tému asi pôjde a akých hudobníkov si pozvete na album?

 

Myslím si, že to bude podobné ako na mojom druhom CD „Y“, kde sú jednotlivé tracky nahrané viacerými formáciami. Špičkových muzikantov je v mojom okolí neúrekom, takže v tom nevidím najmenší problém. Téma albumu je veľmi široká. Zatiaľ si je nechám pre seba a dúfam, že sa mi ju podarí spracovať. A následne jej prispôsobím aj výber hudobníkov a budem nesmierne šťastný ak moje pozvanie na spoluprácu príjmu.

 

Okrem toho, že ste vyťaženým hudobníkom, organizujete aj jazzové festivaly vo vašom rodnom meste – Trnavský jazzyk a Winter Jazz Fest Trnava. Ako vznikol nápad zorganizovať v Trnave jazzové festivaly?  

 

Trnavský jazzyk je festival, ktorý vlani oslávil svoje 15. výročie. Je to mestský festival, ktorého hlavným organizátorom je mesto Trnava v spolupráci s mojou spoločnosťou Bemykey Music. Táto spolupráca sa začala v roku 2011, keď ma oslovil pán Cagala zo Správy kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava. Odvtedy sa naša spolupráca rozvíja a rozumieme si po ľudskej aj profesionálnej stránke. Do kolektívu festivalu Trnavský jazzyk som teda nastúpil už počas jeho existencie.

 

Posledné roky je v móde robiť festivaly, ktoré sa konajú viackrát v roku – BJD, One Day Jazz Festival a podobne. Napadlo mi teda, že by sme mohli zorganizovať aj zimný jazzový festival, ktorý by už nebol outdoorový ako je Trnavský jazzyk, ale konal by sa v interiérových priestoroch ako klubový festival - nazvali sme ho Winter Jazz Fest Trnava. Názov odkazuje na oveľa viac známejší zimný jazzový festival, ktorý sa koná v New Yorku a volá sa Winter Jazz Fest NYC. Na ostatných dvoch edíciach WJF sa organizačne spolupodieľa aj novovzniknutá Trnavská hudobná spoločnosť, je to združenie hudobných nadšencov, ktorým záleží na rozvíjaní kultúrneho koloritu v meste a ja som šťastný, že sa v Trnave vždy nájdu ľudia, s ktorými je radosť spolupracovať.

 

Prvé dva ročníky tohto festivalu sa uskutočnili v hudobnom klube Music a Café. Tento klub už žiaľ neexistuje. V rámci debutového ročníku, ktorý som tam organizoval vystúpil ako headliner slovinský alt saxofonista Jaka Kopač, ktorý so mnou študoval na Kunstuniversität Graz. Vystúpil tu so svojim elitným newyorským kvartetom – v jeho kapele hrali Danny Grissett na klavíri, kontrabasistom bol Josh Ginsburg a Willie Jones III. na bicích nástrojoch.

 

Tento rok je situácia veľmi podobná – v piatok 8. marca, avšak už druhým rokom v novom kultúrnom centre Malý Berlín, vystúpi na Winter Jazz Feste taktiež trio vychádzajúcej hviezdy zo Slovinska, ktorý bol mojim konškolákom na univerzite v Grazi. Volá sa Marko Churnchetz, a je fenomenálny klavirista a výborný skladateľ. Už počas svojich štúdií chodil často do New Yorku, či za živými vystúpeniami, alebo do nahrávacích štúdií, no dnes už tam žije a úspešne pôsobí na tamojšej scéne. Zaujímavé je, že keď sme sa v roku 2015 v New Yorku s Markom stretli tak sme sa rozprávali, a hovoril mi, že život nastálo vo “veľkom jablku” nepovažuje napr. aj kvôli nadmernej drahote za najšťastnejšiu voľbu, no už o pár mesiacov neskôr som videl jeho status na sociálnej sieti, že odchádza do New Yorku nastálo. 

 

 

Toto je ukážka sily mesta New York, ktoré je epicentrom jazzu a hudby vôbec. Na ľudí, ktorí chcú naplno rozvíjať svoju originálnu hudobnú osobnosť pôsobí táto metropola ako magnet.

 

Ako sa vám podarilo zavolať na Slovensko túto kapelu? Určite to muselo byť menežérsky, organizačne a finančne náročné.

 

Išlo o zaujímavú zhodu udalostí. Marko mi napísal, že práve organizuje európske koncertné turné k novému CD "Place To Live" a pýtal sa či mu neviem pomôcť zorganizovať nejaké koncerty na Slovensku. Veľmi som sa potešil, keďže ide o špičkových hudobníkov (Markovo Trio dopĺňajú Joe Sanders na kontrabas, Kweku Sumbry na bicie nástroje a jeho špeciálny hosť - spevák Jonathan Hoard). Kvôli tejto kapele som sa teda rozhodol rozšíriť Winter Jazz Fest o jeden deň, keďže tento festival je pôvodne iba jednodňový. 

 

Na Slovensku nakoniec odohrajú tri koncerty, na ktoré srdečne pozývam všetkých fanúšikov: 

 

8.3. 2019 na Winter Jazz Feste v Trnave 

 

9.3. 2019 v Liptovskom Mikuláši v rámci Mikulášskeho jazzového festivalu v Route 66

 

10. 3. 2019 v Bratislave v Jazz City Café.

 

 

Okrem vašich jazzových projektov sa venujete aj komerčnejším žánrom. Spolupracujete s rapermi, ale aj rôznymi popovými umelcami. Bavia vás aj tieto žánre, alebo ide čisto o pragmatickú záležitosť?

 

Moju prácu sa snažím vnímať v širšom kontexte. Veľmi sa nezamýšľam nad tým aký hudobný žáner hrám. Dôležitejšie je pre mňa to, s kým na danom pódiu stojím. Pre mňa je veľmi dôležitý muzikantský, ale aj ľudský faktor, ktorý zabezpečuje pohodu, istotu, dobré vzťahy a radosť z hudby. Som teda vďačný za každú príležitosť kedy si môžem zahrať s mne hudobne i ľudsky blízkymi či spoznať nových hudobníkov, ktorý ma môžu inšpirovať.

 

Viem, že pravidelne učíte na Letnej jazzovej dielni, učili ste aj na Večerných jazzových ateliéroch. Pracujete momentálne aj ako pedagóg? Aký máte pocit z budúcej jazzovej generácie? Máme na Slovensku ďalšie hudobné talenty?

 

Áno, momentálne učím po dlhej dobe aj súkromne, mám jedného perspektívneho žiaka. Súkromne učím iba s určitým cieľom – so žiakom sa dohodnem, že budeme spolu pracovať určitý čas v rámci prípravy napríkald na ďalšie štúdium alebo podobne.

 

Ako pedagóg pôsobím na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici, je to jediná vysoká škola na Slovensku, ktorá ma jazzový odbor takmer na všetky nástroje.

 

Na Slovensku badám veľmi veľa talentovaných mladých muzikantov, ktorých hra dosahuje vysokú úroveň. Vo veľkej miere to spôsobuje dnešný “online” svet, ktorý stiera geografické hranice. Ľudia sú si blízko a informácie sú ihneď dostupné. Mládež, ktorá sa venuje hudbe je veľmi zdatná v orientácii na internete. Na to aké je Slovensko malé tu vidím obrovské množstvo talentov, ktoré veľmi rýchlo napredujú. Myslím si, že v budúcnosti tu môžeme mať veľmi veľa vynikajúcich hudobníkov, v mnohých prípadoch ide už iba o to, aby zintenzívnili ich celkový prístup k hudbe, k čomu by však malo prispieť najmä slovenské školstvo. 

 

 

Dávid Oláh