Mesiac október sa pre slovenský jazz začal vo veľkom štýle. V prvý deň tohto mesiaca sa v bratislavskom Kafé Scherz uskutočnil krst CD jedného z najlepších kontrabasistov a basgitaristov na našej scéne, Juraja Grigláka.
Večer sa začal približne o 20:00. Beznádejne vypredaný Kafé Scherz svojim potleskom privítal na pódiu kapelu. Griglákovi sekundoval Eugen Vizváry na klávesoch, Utsi Zimring na bicích, a hviezdnu zostavu doplnil Chris Hemingway na alt saxofóne. Ako prvá sa hrala titulná skladba Time To Fly z Griglákovho rovnomenného albumu. Po skvelom sólovom úvode basgitary nastúpila na tému celá kapela. Energia a feel tohto bandu boli nezameniteľné. Všetci členovia sa fantasticky podporovali, boli sme svedkami výbornej súhry, komunikácie a spoločného pohľadu na daný jazz-funkový štýl.
Po tom, ako Griglák s humorom a s veľkou radosťou predstavil svoju kapelu sa pokračovalo skladbou Jaca Pastoria Amelia, ktorú nahral klavirista Eugena Vizváry na svoj najnovší albumu Part two For Jaco. Rýchly groove odpálil tento kvartet zaujímavým aranžmánom, ktorý bol založený na rôznych rytmických plochách a stop timoch. Opäť sa každý z týchto hráčov predstavil v tom najpozitívnejšom umeleckom duchu. Sóla mali krásnu gradáciu a logiku, všetci členovia sa vzájomne dopĺňali a počúvali. Nekompromisne presná rytmická sekcia zaručovala Chrisovi Hemngwayovi možnosť voľne striedať rytmicko-melodický improvizačný štýl, ktorý bol bohatý na bluesové riffy, bopové linky v doubletimovom tempe, altisimové (nadrozsahové) tóny a alikvótne efekty. Chris Hemingway má zaujímavý alt saxofónový sound. Jeho zvuk je niekde v strede medzi funkovými hráčmi ako Maceo Parker či Eric Marienthal a bebopovými majstrami typu Sonny Stitt či Phil Woods, čo je mne osobne veľmi sympatické. O kvalitách Juraja Grigláka som písal veľmi veľa a nepochybne by som o nich mohol napísať nespočetné mnostvo článkov, preto sa obmedzím iba na jednoduché konštatovanie, že jeho hra bola opäť fenomenálna. Eugen Vizváry taktiež nesklamal. Náramne si užíval svoje excelentné sóla aj celý prebiehajúci koncert.
Nasledoval samotný akt krstu CD. Griglák nám milo a skromne popísal vtipný príbeh o tom, ako vzniklo toto live CD. Ide o koncert z Martina, ktorý sa odohral v roku 2015. Griglákovi na ňom sekunduje hviezdna zostava - Bobby Sparks, Poogie Bell a Chris Hemingway. Názov albumu teda znie Juraj Griglák & Company Live feat. Bobby Sparks, Poogie Bell, Chris Hemingway. Doska bola vydaná pod hlavičkou vydavateľstva Real Music House. Griglák odovzdal slovo krstným otcom - sudičkám Sávovi a Antonovi Popovičovi a Jurajovi Mokrému. Táto trojica zabepečila publiku príbehy a "historky" nabité inteligentným humorom, úprimnej vďaky a obdivu Juraja či už ako umelca, alebo ako ľudskej bytosti. Krstilo sa fľašou slepovice a prachom zo sutín bývalého bratislavského PKO, kde Juraj v roku 1975 zažiaril na pódiu po boku legendárneho Stanley Clarka. Po krste nasledovala krátka pauza. Pokračovalo druhým setom kde nám všetci hráči opäť predviedli v plnej kráse svoje umenie.
Nezostáva mi nič iné ako zagratulovať Jurajovi k jeho ďalšiemu CD, a popriať mu veľa úspechov.
Dávid Oláh
