Jazzman týždňa: Michael Brecker
Zrejme najvýznamnejší saxofonista postcoltranovskej éry, ktorý svojou technikou hry dosiahol doterajší vrchol saxofónovej virtuozity a svojou hrou by svet udivoval ešte aj dnes, keby jeho život neskrátila zákerná choroba. Predtým, ako Michael Brecker podľahol leukémii, nahral takmer 30 dosiek ako leader a ako hosť pôsobil na neuveriteľných viac ako 700 albumoch.
Michael Brecker sa narodil 29. marca 1949 v meste Cheltenham v Pennsylvánii. Prvý styk s hudbou získal prostredníctvom svojho otca, ktorý hoci bol právnik, hral aj na jazzový klavír. Brecker ako teenager vyrastal pod vplyvom moderného jazzu a najmä tenorsaxofonistu Johna Coltrana, no zároveň patril ku generácii, ktorá v mladom veku zažila vzostup rockovej hudby a nevnímala ju ako nepriateľa jazzu, ale skôr ako zaujímavú možnosť hudobnej realizácie.
Ako 19-ročný sa Michael presťahoval do New York City, kde sa postupne presadzoval ako dravý sólista a o rok neskôr získal prvé uznanie prostredníctvom svojho účinkovania v jazz-rockovej kapele Dreams. Tu okrem neho pôsobil aj jeho starší brat, trubkár Randy Brecker a aj bubeník Billy Cobham. O niečo neskôr založil so svojim bratom svoju prvú kapelu ako leader - Brecker Brothers. Toto zoskupenie bolo na hudobnej scéne aktívne počas rokov 1975 - 1982 a jeho výsledkom bolo úctyhodných 10 albumov, medzi nimi debutový Brecker Bros. (1975) a Heavy Metal Be-Bop (1978).
80. roky boli pre Michaela Breckera mimoriadne plodnými, nahral svoje prvé sólové albumy, Cityscape (1982), Michael Brecker (1987) a Don't Try This At Home (1988). Okrem toho pôsobil v hviezdnej fusion kapele Steps Ahead a v nasledujúcich desaťročiach aktívne hosťoval v množstve projektov, tých jazzových (Herbie Hancock, Chick Corea, Chet Baker, Charles Mingus, McCoy Tyner, Elvin Jones...), fusionových (Mike Stern, Jaco Pastorius, Steve Gadd, Spyro Gyra...) aj popových ako sólový saxofonista (James Taylor, Billy Joel, Paul Simon, Aerosmith, Patti Austin, Joni Mitchell...).
Brecker sa počas 80. a 90. rokov preslávil ako vedúci saxofonista postcoltranovskej generácie, teda generácie saxofonistov, ktorí čerpali z odkazu Johna Coltrana a posúvali ho ďalej, najmä rozširovaním rytmických, harmonických a technických nástrojových možností v rámci svojej hudby. Medzi takéto výnimočné technické kúsky patrí Breckerová a cappella introdukcia a téma v skladbe Delta City Blues z albumu Two Blocks From The Edge (1998). V 90. rokoch okrem spomínaného albumu Two Block From The Edge nahral Brecker ako leader aj tituly Now You See It...Now You Don't (1990), Tales from the Hudson (1996) a Time Is of the Essence (1999).
Michael Brecker - Delta City Blues (1998, live in Germany)
Počas nasledujúcich rokov sa Brecker stále viac a viac oslobodzoval a charakteristickými sa pre jeho koncerty stávali dlhé sólové pasáže bez kapely, v introdukciách, samotných sólach aj záveroch skladieb. V roku 2001 sa Michael zúčastnil turné spoločnej kapely s Herbie Hancockom a Roy Hargrovom, pričom svojim programom vzdali hold priekopníkom jazzu Milesovi Davisovi a Johnovi Coltranovi. Počas tejto série koncertov Brecker predstavil sólový kus, ktorý sa stal jedným z najznámejších a obdivovanejších výkonov jeho kariéry - a cappella verziu Coltranovej skladby "Naima". CD živých nahrávok z tohto turné vyšlo pod názvom Directions in Music: Live At Massey Hall (2002) a v roku 2003 vyhralo ocenenie Grammy.
V roku 2001 zároveň Brecker odohral aj jeden zo svojich najznámejších sólových výkonov, keď vrámci AVO Session vystúpil sám v švajčiarskom Baseli a zahral 45 minútový koncert bez akéhokoľvek sprievodu. V nasledujúcich rokoch viac krát podobne sólo vystúpil a žívé záznamy z týchto koncertov sú nesporným dôkazom o jeho hudobnej odvahe a genialite.
Michael Brecker - live at AVO Session Basel (2001)
V roku 2004 počas vystúpenia na jazzovom festivale Mount Fuji v Japonsku Brecker pocítil ostrú bolesť v chrbtici. Krátko na to, začiatkom roka 2005, mu bol diagnostikovaný myelodysplatický syndróm, teda rakovina kostnej drene, ktorá prerastala na leukémiu. Napriek intenzívne medializovanému celosvetovému hľadaniu sa nepodarilo nájsť vhodného darcu kostnej drene a tak koncom roka 2005 saxofonista absolvoval inú experimentálnu transplantačnú procedúru. Hoci nasledujúci rok sa jeho zdravie naoko zlepšilo, liečba nezabrala a svoje posledné verejné vystúpenie Brecker odohral 23. júna 2006 v Carnegie Hall s Herbie Hancockom.
Napriek zhrošujúcemu sa zdraviu sa Brecker niekoľko mesiacov pred svojou smrťou vydal do štúdi, aby nahral svoj posledný album s názvom Pilgrimage (bol vydaný posmrtne), na ktorom vystúpili gitarista Pat Metheny, basista John Patitucci, bubeník Jack DeDohnette a klaviristi Herbie Hancock a Brad Mehldau. Michael Brecker tento svet opustil 13. januára 2007 vo veku 57 rokov. Za album Pilgrimage získal posmrtne 2 ocenenia Grammy.
Zdroj: wikipedia.org
Autor: Martin Uherek
