Jazzman týždňa: Jaco Pastorius

„Jaco Pastorius je možno posledným jazzovým hudobníkom 20. storočia, ktorý mal veľký vplyv na svet hudby celkovo.“

--- Pat Metheny

 

Vplyvný americký jazzový hudobník, skladateľ, basgitarista Jaco Pastorius priniesol do hudby množstvo inovácií, a to hlavne v hre na elektrickej basgitare. Mal osobitý štýl hrania a často hral komplikované sóla vo vyšších registroch basgitary. Jeho prezývka vznikla nesprávnym zápisom mena športového rozhodcu Jocka Conlana. Pastorius mal rád šport, sám bol dobrým športovcom a jeho priateľ Alex Darqui, pôvodom Francúz, omylom zapísal meno športového rozhodcu „Jaco“ miesto „Jocko.“ Pastoriusovi sa to zapáčilo a začal tento zápis používať ako prezývku a umelecké meno. Ďalšou prezývkou, ktorú v mladosti dostal je „Mowgli“ podľa hlavnej postavy z Knihy džunglí. Prezývku dostal od mladšieho brata Gregoryho a hudobné vydavateľstvo, ktoré Pastorius neskôr založil, pomenoval práve Mowgli Music. V roku 1987 Pastoriusovi diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu, v dôsledku ktorej trpel náhlymi zmenami nálady. Zomrel v roku 1987 v mladom veku 35 rokov po bitke v klube Fort Lauderdale. V roku 1988 bol ako jediný basgitarista uvený do Jazzovej siene slávy magazínu DownBeat. 

 

John Francis Anthony Pastorius III (1. decembra 1951 – 21. septembra 1987), známy väčšine sveta ako Jaco Pastorius, sa narodil v meste Norristown v Pennslyvanii, no krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do Oakland Parku na Floride. Jeho otec Jack Pastorius bol bicista a spevák v bigbande a preto niet divu, že prvý nástroj, ktorého sa Pastorius chopil, boli práve bicie. Prvá kapela, v ktorej hral, bola miestna kapela The Sonics, s ďalšími dvomi členmi Johnom Caputom a Deanom Noelom. Po vážnom zranení zápästia na futbale, vo veku 13 rokov, bolo jasné, že sa k bicím nebude môcť vrátiť. V tej dobe hral v miestnej kapele Las Olas Brass a pretože sa ich basgitarista rozhodol odísť z kapely, začal sa učiť hrať na basgitaru. 

 

V rokoch 1968-69 sa začal venovať jazzu. Našetril si peniaze na kontrabas, no neskôr ho predal a vymenil za basgitaru Fender Jazz Bass. Začal hrávať s Wayne Cochranom a kapelou The C.C. Riders a taktiež nahral rôzne R&B a jazzové skladby s Little Beaver, Ira Sullivan's Quintet a Woodchuck. V roku 1974 začal hrať s priateľom a budúcim známym jazzovým gitaristom Patom Methenym. Po prvý krát spoločne nahrávali s ďalšími dvomi hudobníkmi: Paulom Bleyom (klavír) a Bruce Ditmasom (bicie). Neskôr nahrali v triu s bubeníkom Bobom Mosesom album Bright Size Life (1976, ECM) – Methenyho debut.  

 

V roku 1975 sa Jaco Pastorius zoznámil s bubeníkom kapely Blood, Sweat & Tears, Bobby Colomby, ktorý bol spoločnosťou Columbia Records poverený nájsť nový talent pre ich jazzovú sekciu. V nasledujúcom roku vydala Columbia Records Pastoriusov debutový sólový album Jaco Pastorius. Album dostal množstvo pozitívnych hodnotení kritikov a bol zlomový nie len preňho, ale aj pre elektrickú basgitaru celkovo. Hosťovalo na ňom množstvo významných jazzových hudobníkov ako Herbie Hancock, Wayne Shorter, David Sanborn, Lenny White, Don Alias, Michael Brecker, R&B speváci Sam & Dave a ďalší. 

 

 

V tom čase tiež začínala spolupráca Pastoriusa s kapelou Weather Report. Pastorius navštívil klavíristu kapely Josefa Zawinula v Miami, kde Weather Report hrali. Údajne za Zawinulom prišiel večer po koncerte s tým, že koncert bol síce v poriadku, ale že očakával viac. Potom sa predstavil a dodal, že je najväčším basgitaristom na svete. Zawinula veľmi neohúril, ale Pastorius bol neodbytný, a nakoniec spolu začali komunikovať. Keď sa ich basgitarista Alphonso Johnson rozhodol odísť a založiť si vlastnú kapelu, zavolal Zawinul Pastoriusa. Členom kapely sa stal počas nahrávania Black Market (1976, Columbia). V novej zostave nahrali tiež na Grammy Award nominovaný Heavy Weather (Columbia), na ktorom sa Pastorius podieľal aj ako skladateľ. Jaco Pastorius hral vo Weather Report do roku 1981, kedy sa rozhodol urobiť vlastný sólový projekt. 

 

V roku 1981, tak ako plánoval, vydal Jaco Pastorius sólový album Word of Mouth (Warner Bros.). Podobne ako to bolo pri jeho debute, aj tentokrát mu na albume hosťovali známi jazzoví hudobníci: Herbie Hancock, Wayne Shorter, Peter Erskine, Toots Thielemans, Hubert Laws. Týmto ukázal Pastorius nie len virtuozitu, s akou hrá na nástroji, ale aj skladateľský talent a schopnosť efektívne produkovať album. Nahrával na oboch brehoch Spojených štátov a skladby, na ktorých hosťoval Thieleman dokonca v Belgicku. Na svoje tridsiate narodeniny (1981) zorganizoval Pastorius party v klube Fort Lauderdale, kam prišli rôzni hudobníci. V ten večer spoločne odohrali koncert, ktorý Peter Yianilos, ako nadodeninový darček, nahral. Nahrávka pomerne dlhú dobu neuzrela svetlo sveta – vydali ju až v roku 1995. V roku 1982 odišiel Pastorius na turné do Japonska, z ktorého nahrávky vyšli v Japonsku ako Twins I a Twins II a v Amerike vyšla ich skrátená verzia pod názvom Invitation. V tej dobe po prvý krát vyplávali na povrch správy o jeho zvláštnom správaní. Jeho stav sa zhoršoval – v Japonsku si oholil hlavu, namaľoval tvár na čierno a hodil svoju basgitaru do Hirošimského zálivu. V úlohe skladateľa a producenta začal pripravovať svoj tretí sólový album Holiday for Pans. Zaujímavosťou je, že na tomto albume nehral žiadne basové party. Nenašiel distribútora a album nebol za jeho života vydaný, hoci nelegálne bol značne rozšírený. Až v roku 1993 ho vydala japonská spoločnosť Sound Hills a v roku 2003 vyšla časť albumu v antológii Punk Jazz (Rhino Records) pod názvom Good Morning Anya. 

 

Pastorius hosťoval na mnohých albumoch rôznych jazzových aj iných hudobníkov. Ian Hunter & Mott the Hoople vydali v roku 1976 album All American Alien Boy (Columbia), na ktorom okrem Pastoriusa hral aj David Sanborn a Aysley Dunbar. V tom istom roku vyšli ďalšie dva albumy, na ktorých Pastorius hosťoval: album Land of the Midnight Sun (Columbia) gitaristu Al Di Meola a Joni Mitchellov album Hejira (Asylum). Joni Mitchell s ním spolupracoval aj na ďalších svojich albumoch: Mingus (1979, Asylum), live album Shadows and Light (1980, Asylum). Zahral si na albume I'm Fine, How Are You? (1977, Warner Bros.) bicistu Airto Moreira. Na albume Everyday Everynight (1978, Victor) speváčky Flory Purim (manželka Airto Moreiru) si Pastorius zahral v skladbe „Hope“ a zahral a odspieval vokály vo vlastnej skladbe „Las Olas.“ Spolupracoval aj s ďalšími hudobníkmi, napríklad s gitaristmi Mike Sternom, Bireli Lagreneom, bicistom Brianom Melvinom. 

 

V roku 1985 natočil Pastorius inštruktážne video Modern Electric Bass, ktoré moderoval basgitarista Jerry Jemmott. Tento rok ubehne 61 rokov od jeho narodenia.