Jazzman týždňa: Glenn Miller
V rokoch 1939-1943 bol najpredávanejším umelcom na americkej hudobnej scéne, viedol svoj vlastný jazzový orchester a nahral jedny z najznámejších big bandových skladieb v jazzovej histórii. Po tom všetkom náhle vo veku 40 rokov vyhlásený za mŕtveho, keď sa jeho lietadlo cestou na vystúpenie vo Francúzsku stratilo v zlom počasí nad Lamanšským prielivom. To bol trombónista Glenn Miller, jeden z najvýraznejších kapelníkov big bandovej éry.
"In the Mood", "Moonlight Serenade", "Pennsylvania 6-5000", "Chattanooga Choo Choo", "A String of Pearls", "At Last", "(I've Got a Gal In) Kalamazoo", "American Patrol", "Tuxedo Junction", "Elmer's Tune", "Little Brown Jug"... to sú len niektoré z teraz už notoricky známych skladieb, ktoré so svojim big bandom nahral a preslávil Glenn Miller. Narodil sa 1. marca 1904 v meste Clarinda, Iowa, ako desaťročný si zarábal drobné dojením kráv, až sa mu podarilo našetriť si na svoj prvý trombón. V poslednom ročníku strednej školy sa zoznámil s tzv. "dance band music" (hudbou tanečných kapiel, prekl.) a po jej skončení sa v roku 1921 rozhodol, že sa stane profesionálnym hudobníkom.
Počas 20. a 30. rokov sa pohyboval na hudobnej scéne ako "freelance musician", teda hudobník bez stabilnej nahrávacej zmluvy, ktorý hral s každým, s kým to bolo možné. Počas tohto obdobia sa ako trombónista dostal aj na nahrávacie sessions s klarinetistom Benny Goodmanom, bratmi Dorseyovcami, spevákom Bing Crosbym, no stále sa mu nedarilo stať sa leaderom vlastnej kapely. Koncom roka 1937 ako 33-ročný a znechutený pricestoval do New Yorku.
Úspech sa dostavil až keď Millera napadlo využiť zvuk klarinetu a tenor saxofónu ako jednotnú melódiu, dopĺňanú ostatnými tromi saxofónmi v rozsahu oktávy. Okamžite tým vytvoril jedinečný zvuk, ktorý ostatné kapely nevedeli napodobniť a stal sa tak jednoznačne rozpoznateľným. To si všimla nahrávacia spoločnosť RCA Victor a jej dcérska spoločnosť navrhla Millerovi nahrávací kontrakt. V roku 1939 dosiahol s nahrávkou "Tuxedo Junction" predaj 115 tisíc kópií a 6. októbra toho roku vystúpil so svojim orchestrom v legendárnej Carnegie Hall, po boku Benny Goodmana, Paul Whitemana a Freda Waringa.
V rokoch 1941 a 1942 sa so svojou kapelou objavil v dvoch Hollywoodskych filmoch, Sun Valley Serenade a Orchestra Wives. Tu nahral svoju legendárnu nahrávku "Chatanooga Choo Choo", z ktorej sa v najbližšom roku predalo viac ako 1,2 milióna kópií, číslo. To primälo vydavateľstvo RCA Victor oceniť Millera prvou zlatou platňou v histórii.
V roku 1942, na vrchole svojej kariéry, sa Miller rozhodol zapojiť do vojnového úsilia druhej svetovej vojny a pridal sa ku armádnemu letectvu. Tu sa pokúšal modernizovať armádnu hudbu na takú, ktorá by vojakov inšpirovala a zaujala viac ako stará pochodová hudba. Počas nasledujúcich 2 rokov sa mu podarila taká zmena, že generál Jimmy Doolittle sa o ňom vyjadril: "okrem listov, ktoré vojakom chodili z domova, bola Millerova organizácia najväčším budovateľom morálky počas operácií v Európe."
Posledný večer pred náhlou tragédiou strávil Glenn Miller v sále Milton Ernest, pri Bedforde v Anglicku. 15. decembra 1944 mal letieť zo Spojeného kráľovstva do Paríža, aby oficiálne dokončil plány na presun celej svojej kapely z USA. Jeho lietadlo, jedno motorový UC-64 Norseman, vzlietlo z letiska na okraji Bedfordu a stratilo sa počas preletu nad Lamanšským prielivom. Na palube boli okrem Millera ešte dve osoby - dôstojník Norman Baessell a pilot John Morgan.
Millerove lietadlo ani telá nezvestných sa nikdy nenašli a jeho kariéra tak zažila náhly koniec. Napriek tomu však po Glennovi ostalo množstvo slávnych nahrávok, ktoré naďalej dvíhajú morálku každému, kto si ich pustí. Jeho aranžmány doteraz hrajú big bandy po celom svete a jeho hudba tak ostáva živá doteraz.
Zdroj: wikipedia.org
Autor: Martin Uherek
