Coltrane nakreslil obrázok svojich hudobných štruktúr

Saxofonista a fyzik Stephon Alexander vo svojej knihe „The Jazz of Physics“ tvrdí, že Albert Einstein a John Coltrane mali veľa spoločného. Alexander v týchto kresbách upozorňuje na kvintový kruh, ktorý je však obohatený Coltranovými inovačnými harmonickými postupmi.

 

V roku 1967 ukázal Coltrane svoju kresbu saxofonistovi a profersorovi Yusef Lateefovi, ktorý ju zverejnil vo svojej práci „Repository of Scales and Melodic Patterns“. Lateef vo svojej autobiografii hovorí, že Coltranovu hudbu vníma ako „spirituálnu cestu“, ktorá v sebe zahrňovala obavy z bohatej tradície „autofyzicko - psychickej hudby.“ Stephon Alexander vidí rovnaký geometrický princíp, ktorý ovplyvnil aj Einsteinovu kvantovú teóriu. Tieto opisy sú bezpochyby príliš abstraktné a zjednodušené na úplné pochopenie danej teórie. Hudobník a bloger Roel Hollander preto jednoducho poznamenal: „Thelonious Monk raz povedal, že všetci hudobníci sú nevedome aj matematikmi. Umelci ako John Coltrane mali jasno v tom ako funguje matematika hudby a vedome ju aplikovali vo svojich dielach."

 

Coltrane bol veľmi zaujatý Einsteinovou prácou. Rád a často o nej hovoril. Hudobník David Amram si pamätá ako mu Coltrane hovoril o tom, že sa snažil niečo podobné dostať do svojej hudby.

Hollander rozdelil „Coltranovu matematiku“ do dvoch obsiahlych teoretických esejí. Prvá je všeobecne o Coltranovej hudbe a geometrii ( „Music and Geometry“) a druhá esej „Tone Circle“ sa zameriava na „Coltranov kruh“. Coltrane iba minimálne hovoril o konkrétnej teoretickej práci, ktorá sa skrývala v jeho kompozíciách. Radšej nechal hovoriť samotnú hudbu. Viac ako verbálny prejav preferoval expresiu cez filozofiu a mystiku. V jeho kresbe je cítiť obrovskú fascináciu vedou a duchovnými tradíciami všetkého druhu. Coltranov poetický spôsob prejavu spôsobil, že hudobní interpretátori, ktorí sa týmto kruhom zaoberajú sa vo svojich postojoch líšia, hovorí jazzový hudobník Corey Mwamba, keď sa neformálne pýtal svojich kolegov na sociálnej sieti. Klarinetista Arun Ghosh napríklad vidí v Coltranových „matematických princípoch“ hudobný systém, ktorý je prepojený s božstvom. Mwamba s Ghoshom nesúhlasi. Oponoval, že systém, ktorý je zobrazený na obrázku na neho pôsobí Islamisticky.

 

Lateef nepopieral, že existujú ľudia, ktorí porozumeli Coltranovej metóde lepšie ako on. Roky študoval po boku Coltrana a od roku 2013 kedy zomrel, sa o ňom hovorí ako o Coltranovom rovesníkovi a mentorovi, v zmysle jeho ekumenickom obsahu teórie a hudby z celého sveta. Lateef sa dokonca priznal, že podľa jeho názoru Coltranov legendárny album „A Love Supreme“ mohol byť nazvaný „Allah Supreme“, čo sa neudialo kvôli strachu z politickej reakcie na tento názov. Takéto tvrdenie sa dá považovať za tendenčné, ale obrázok, o ktorom sa rozprávame v sebe určite nesie aj takéto prvky. Dokazujú to aj reakcie kritikov a hudobníkov na Coltranovu teóriu. Lateef pripomína, že Coltranove „hudobné štruktúry“, ktoré sú na obrázku Coltrane objavil jednak pomocou vedeckého objavu, ale v rovnakej miere aj cez transcendentálny náboženský zážitok. Oba procesy boli pre neho intuitívne – vznikli v mysli hudobníka prostredníctvom abstrakcie zo skúsenosti, ktorá tomu predchádzala.            

 

 

Autor: Dávid Oláh

Zdroj: http://www.openculture.com