Women in Jazz predstavuje: Swingové sestry v podaní magazínu Vanity Fair

Počas posledného storočia bol jazz najmä ,,mužskou záležitosťou‘‘. Dnes týchto pár z najhviezdnejších jazzových virtuóziek dávajú nový tvar tejto forme umenia. Na fotografií sa vynímajú členky ženskej ,,all-stars‘‘ kapely ,,Artemis‘‘. Tento septet tvoria jazzové gigantky: Allison Miller, Noriko Ueda, Melissa Aldana, Anat Cohen, Ingrid Jensen, Renee Rosnes a Cécile McLorin Salvant. Ženy ako hráčky, skladateľky a inovátorky. To je príbeh jazzu dnes.
 

Pred 50 rokmi uznávaný hudobný kritik George T. Simon povedal všetko, čo potrebujete vedieť o sexizme v jazze: ,,Len Boh môže vytvoriť strom a len muži vedia hrať dobre jazz.'' Tento rodový predsudok má hlboké korene. Jazz bol vždy najmä ,,chlapčenským klubom'' a umeleckou formou tzv. ,,machov'' [pozn.red.: muž prehnane zdôrazňujúci svoje mužské črty (aj povahové)], vyhradenou vo vačšsine pre arogantných hráčov s rýchlymi prstami na nástrojoch, mužov žijúcich na cestách, v preplnených štvrtiach, prežívajúcich od koncertu do koncertu. A napriek tomu, že jazz zohrával priekopnícku rolu v integrácií a hnutí za občianske práva, mal hroznú priepasť v oblasti rodov.

Panteón jazzových gigantov je v drvivej vačsine mužský, pozostávajúci z hudobníkov, ktorých mená pozná aj jazzový ,,nováčik'': Louis, Duke, Dizzy či Miles. Ženy v jazzovom svete, boli avšak oslavované len ako výnimky. Nič nepotvrdí tento fakt viac, ako Village Vanguard - legendárny klub v Manhattanskej štvrti ,,West Village'', kde fotografie a plagáty na tmavo-zelených stenách tvoria tzv. ,,Jazzovú stenu slávy''. Uprostred desiatok a desiatok mužských tvárií je tam presne sedem žien: Dorothy Donegan, Dinah Washington, Nina Simone a Shirley Horn (všetko klaviristky a speváčky), Geri Allen (klaviristka a skladateľka), Mary Osborne (be-bopová gitaristka), a taktiež Mary Halvorson (experimetnálna gitaristka a skladateľka), jediná z nich ešte žijúca.

,,Veľmi sa hanbím za tieto slová, no naozaj na spočítanie ženských hudobníčiek vystupujúcich vo Vanguard mi stačia dve ruky,'' priznáva Deborah Gordon, ktorá od roku 1989 spolumanažuje klub (pôvodne založený jej otcom Maxom v roku 1935 a neskôr vedený jej motkou Lorraine.) ,,Je už aj tak celkom tažké byť jazzovým hudobníkom. Prečo by malo byť tažšie byť jazzovou hudobníčkou?''

Nová vlna žien v jazze
Netreba zostať pri vzlykaní. Približne každé desaťročie sa objavuje nová várka umelcov, ktorí zdá sa čakajú v rade, aby urobili svoju stopu na jazzovej scéne. A dnes sú to práve ženy na čele, ktoré rozbíjajú to, čo zostalo z tzv. mosadzného stropu. (pozn.red. z angličtiny ,,brass ceiling‘‘ – imginárna bariéra, ktorá zabraňuje ženám rozvíjať sa vo svojich kariérach).

Tu zachytené hudobníčky slúžia ako dôkaz inovácie a vodcovských schopností prichádzajúcich od doteraz neslýchaného počtu žien v oblasti jazzu - snímka najčersvtejších tvárí žien jazzu - inštrumentalistiek  21. storočia.

V dávnejších dňoch ženy našli svoje typické ,,sladké" miesto najmä ako vokalistky, ako boli Billie Holiday, Ella Fitzgerald, Sarah Vaughan, Anita O’Day, Lena Horne, Betty Carter, a veľa veľa ďalších. Ich dnešnými nástupkyňami sú spomedzi mnohých: Diana Krall, Dianne Reeves, či Cassandra Wilson. Stáť za mikrofónom bolo dlho považované za prirodzené miesto pre ženy – mohli vystupovať, pokým boli stále videné ako ,,ozdoby‘‘, ako objekty romantickej alebo sexuálnej faktázie. ,,Je tu veľa histórie, ktorá by sa bola bývala mohla stať,'' hovorí bubeníčka Terri Lyne Carrington. ,,My nevieme kto mal potenciál byť naozaj dobrým. Keď Ella Fitzgerald mohla svojim hlasom a sketom položiť akéhokoľvek muža, kto vraví, že by to nebola bývala dokázala na nejakom nástroji?‘‘
 

Jazzové inštrumentalistky

Ženské hráčky to mali vždy ťažšie ako speváčky, bojujúc o miesto v nočnom žánri, ktorý nedokázal celkom zladiť nimi vnímanú ženskosť s obrazom ich hrajúc na dychové nástroje či na bicie. ,,Som v knihe s názvom Trubkový Králi,‘‘ hovorí kanadská trubková virtuózka Ingrid Jensen, ,,je mi cťou! Ale prečo, do pekla, sa tá kniha volá Trubkový Králi? ...pretože to je to, čo je jazz. Jazz sú ,,králi’’. Keď nazriete do všetkých tých jazzových kníh, nikde neuvidíte ,,cool’’ fotku ženy, potiacej sa so zvraštenou tvárou, akou je moja keď hrám.’’

Tento stav sa vo veľkej miere mení, pretože existuje už viac miesta a príležitostí pre vstup žien do tohto sveta. Kluby a jam sessions, na ktorých sa mladí ľudia učia remeslu skúšaním a omylmi pod dohľadom tých starších a skúsenejších sa stávajú ďaleko otvorenejšími a vľúdňejšími. Sú nimi tiež vzdelávacie centrá pre jazzové štúdiá pre ašpirujúcich profesionálnych hudobníkov, ako napríklad Juilliard School, Berklee College of Music, University of North Texas College of Music, Herb Alpert School of Music v CalArts a University of Michigan, ktoré otvorili hudbu ženám a ďalším študentom zo všetkých rôznych prostredí. „Nespokojnosť s tým, ako sa so ženami zaobchádzalo (a stále niekedy zaobchádza) v jazze, bublala tak dlho, až dosiahla bod varu a viečko vybuchlo,“ hovorí hudobný kritik David Hajdu. "Niektoré nebojácne ženy sa tým svetom prebojovali s mačetami, vďaka čomu ďalšia generácia môže povedať: "Je to možné. Možno je tu miesto pre mňa." Ženy ako hráčky, skladateľky a inovátorky. To je príbeh jazzu dnes. "

Všetky spomínané patria medzi najžiadanejších jazzových hudobníkov v biznise. Predstavujú sa ako ,,bandleaderky‘‘ a ,,sidewomenky’’, produkujú koncerty, učia na prestížnych hudobných školách. Každá z nich hovorí, že by radšej rozoberali ich hudbu a nie ich rod. Len pár z nich malo aj ženské mentorky. A vačšina z nich si ani neuvedomovala, že byť ženou v jazze by malo byť niečím výnimočným, až pokým neprišli na školu, či nezačali hrať v reálnom živote. ,,Myslím, že som mala klapky na očiach,‘‘ uznáva saxofonistka Jane Ira Bloom, ,,pretože som bola tak zaneprázdnená mojou snahou – pripraviť sa čo najlepšie na profesionálnu kariéru hudobníka, ako som len mohla.‘‘ Všetky v nejakom bode života dostali dvojzmyselné komplimenty: ,,Hráš dobre na dievča‘‘ alebo ,,Hráš ako muž‘‘.

Artemis

Skutočný rozhodujúci moment prišiel minulý rok, keď sedem z najlepších jazzových hudobníčiek na svete - pochádzajúcich z USA, Kanady, Francúzska, Čile, Izraela a Japonska - vystúpilo spolu v kultúrnom centre ,,92nd street Y’’ na Manhattane a koncert ocenilo publikum dvoma ,standing ovation‘. Oddaní jazzoví fanúšikovia v publiku povedali, že si nevedia spomenúť, že by niekedy boli svedkami takejto scény. Je to preto, že zoskupenie ,,Artemis’’ bolo zložené výlučne zo žien. Ako publikum burácalo, členky kapely sa otočili k ich hudobnej vedúcej, klaviristke Renee Rosnes a tlieskali jej. Tieto ovácie boli rovnako pre Rosnes ako pre skupinu, ktorú pomohla dať dokopy ​​a kľúčový jazzový okamih, ktorý pomohla vytvoriť.

,,Nie je pre mňa nezvyklé hrať v kapelách, kde je viac žien ako mužov, alebo kde mužov a žien je narovnako,‘‘ hovorí gitaristka Mary Halvorson. ,,Čím viac žien tam vonku hrá, tým viac to dodáva odvahu mladým ženám začať.‘‘

,,Dúfam, že ľudia v budúcnosti na to nebudú pozerať ako na ,,novinku‘‘, hovorí klaviristka Renee Rosnes, ,,a hádam sa budú smiať na článkoch ako tento a budú sa čudovať: ,Viete si to predstaviť? Museli písať takto o ženách v jazze’...len si to predstavte!:)

JAZZWOMEN

O niektorých z týchto jazzwomaniek sme už písali, no na niektoré sa ešte môžete tešiť toto leto:
 

Skladateľka a vedúca orchestra Maria Schneider, päťnásobná držiteľka Grammy Awards a získala tento rok NEA (National Endowment for the Arts) Jazz Masters, najvyššie vyznamenanie v americkom jazze.

Gitaristka a skladateľka Mary Halvorson je známa svojimi avant-gardnými vystúpeniami, ktoré posúvajú hranice súčasného jazzu.

Jazzová huslistka Regina Carter držiteľka grantu ,,genius grant´´ programu MacArthur fellow a je jednou z najvýraznejších vo svojom obore.

Klaviristka a skladateľka Kris Davis

Jane Ira Bloom je ďalšou držiteľkou Grammy awards. Je saxofonistka a skladateľka. Jedna z jej posledných hlavných inšpirácií je poézia Emily Dickinson.

Kontrabasistka a skladateľka Linda May Han Oh, vyfotografovaná v Manderley Bar v New York City’s McKittrick Hotel,

Saxofonistka Roxy Coss založila organizáciu Women in Jazz, ktorá podporuje a propaguje profesionálne ženské jazzové hudobníčky.

Tia Fuller je saxofonistkou a druhou ženskou sólo umelkyňou, ktorá získala Grammy nomináciu za najlepší jazzový inštrumentálny album.

Terri Lyne Carrington – svetová bubeníčka

Melissa Aldana - mladá čilská tenor saxofonistka

Ingrid Jensen - známa kanadska trubkárka

preklad: Lenka Molčányiová

pôvodný článok: Vanity Fair, 9. júl 2019 www.vanityfair.com

Foto: Philip Montgomery