Jazzman týždňa: Nina Simone

Nina Simone bola nielen vynikajúca speváčka, klavíristka a skladateľka, ale tiež aktivistka za ľudské práva. Hudbe sa začala venovať vo veľmi mladom veku, upozornila na seba pre ňu typickými vlastnými verziami známych jazzových a populárnych skladieb a neskôr, keď písala vlastné skladby, jej texty hovorili o rovnoprávnosti a spravodlivosti. 

Vlastným menom Eunice Kathleen Waymon sa narodila 21. februára 1933 v meste Tryon v štáte North Carolina. Už vo svojich štyroch rokoch sa začala učiť hrať na klavíri a spievať v miestnom cirkevnom zbore. Bola šiesta zo siedmych detí v chudobnej rodine, ale keď prejavila talent, jej učiteľ hudby založil fond, z ktorého potom financovala svoje vzdelanie. Po strednej škole získala štipendium na známu hudobnú školu Julliard School of Music v New Yorku a začala tam študovať v odbore klasický klavír. Počas štúdií na Julliarde súkromne učila hru na klavír a tiež pracovala ako korepetítorka. Nestačilo to však na dofinancovanie jej štúdia a potom, ako sa jej minuli peniaze na štúdium, musela zo školy odísť. Presťahovala sa do Philadelphie, kde mala možnosť bývať s rodinou. Tam nastúpila do hudobnej školy Curtis Institute of Music, z ktorej ju však vylúčili – neskôr prehlásila, že to bolo kvôli farbe jej pleti.

V päťdesiatych rokoch sa prestala venovať klasickej hudbe a začala hrať štandardy, jazz a blues v kluboch. Vymyslela si pseudonym Nina Simone. Nina odvodila zo španielskeho slova, ktoré v preklade znamená „maličká“ a priezvisko Simone si vypožičala od herečky Simone Signoret. Na návrh majiteľa jedného z barov, v ktorých hrávala, začala aj spievať. Vďaka jej originálnemu štýlu, v ktorom sa miesila klasická technika, jazz, blues a folk, si získala veľa fanúšikov, medzi ktorými boli aj spisovatelia Langston Hughes, Lorraine Hansberry, James Baldwin. Koncom päťdesiatych rokov začala nahrávať pre spoločnosť Bethlehem Label. V roku 1958 vydali jej prvý album Little Girl Blue, na ktorom je okrem iného aj jej verzia Gershwinovej skladby „I Loves You Porgy“ z opery Porgy and Bess. V roku 1959 sa presťahovala do New Yorku a zmenila aj label – začala nahrávať pre Colpix Records (dcérska spoločnosť Columbia Pictures). Po jej úspechoch na javisku začali Colpix nahrávať jej koncerty. Prvým bol koncert 12. septembra 1959 v New Yorku, na ktorom jednou z najvýraznejších skladieb bola „You Can Have Him“, ktorú pred Ninou Simone spievali Peggy Lee a Ella Fitzgerald. Ďalším koncertom, ktorý Colpix zaznamenali bol koncert 30. júna 1960 na Newport Jazz Festivale. Vtedy hrala s bubeníkom Bobbym Hamiltonom, basistom Chrisom Whiteom a gitaristom Alom Shackmanom, ktorý sa stal jej dlhoročným hudobným kolegom. 

V šesťdesiatych rokoch ovplyvnili tvorbu Niny Simone dve udalosti: bombový útok na kostol v Alabame, pri ktorom zomreli štyri mladé afro-američanky a atentát na aktivistu za ľudské práva Medgara Eversa. Po týchto udalostiach začala písať skladby, ktoré hovorili o spravodlivosti a právach. V Amerike sa začalo hnutie za občianske práva (Civil Rights Movement) a Nina Simone sa stala jeho hlasom. Jej skladba „Mississippi Goddam“ bola dokonca na juhu Spojených štátov zakázaná, avšak Nina Simone písala ďalšie skladby s touto tématikou, medzi ktoré patria „Four Women“, „Strange Fruit“, či „Young, Gifted and Black“ podľa rovnomennej hry spisovateľky Lorraine Hansberry. V roku 1964 jej vyšiel album In Concert. Keď v roku 1968 zomrel po útoku Martin Luther King Jr., napísala skladbu „Why (The King of Love is Dead)“. Potom prišlo ťažké obdobie, kedy sa Nina Simone rozvádzala so svojím manželom a manažérom, odišla z nahrávacej spoločnosti a počas niekoľkých rokov žila v rôznych krajinách sveta: v africkej Libérii, vo Švajčiarsku, Anglicku, na Barbadose, až sa nakoniec usadila v južnom Francúzsku. Vtedy nahrala vlastné verzie populárnych skladieb, ako napríklad „Here Comes the Sun“ od Beatles, či Dylanovu „The Times They Are A-Changin’“ a podpísala zmluvu s Phillips. 

V roku 1978 nahrala album Baltimore, ktorého titulná skladba bola coverom skladby od Randyho Newmana. Hoci dostalo pozitívnu kritiku, nepredávalo sa tak dobre. Čo však v kariére Niny Simone prinieslo pozitívnu zmenu, bola skladba „My Baby Just Cares For Me“. V osemdesiatych rokoch bola táto skladba použitá vo Veľkej Británii v televíznej reklame na parfém a následne sa v Británii stala hitom. 

V roku 1992 vydala autobiografiu I Put a Spell on You a v nasledujúcom roku vydala album A Single Woman a vydala sa na koncertné turné do Spojených štátov. Koncertovala pravidelne a vďaka silnej fanúšikovskej základni boli jej koncerty vždy plné. V roku 1998 po koncerte v New Yorku dostala veľmi pozitívnu kritiku, ktorú napísal Jon Paneles pre New York Times. V tom istom roku vystúpila na osemdesiatych narodeninách juhoafrického aktivistu a politického lídra Nelsona Mandelu. Keď v roku 1999 vystupovala na Guinness Blues Festivale v Dubline v Írsku, niekoľko skladieb odspievala spolu so svojou dcérou z jej druhého manželstva, Lisou. Lisa Celeste Stroud sa vydala v matkiných šľapajách a spieva pod pseudonymom Simone (resp. Lisa Simone). 

Zdravie Niny Simone sa postupne zhoršovalo, hovorí sa, že trpela rakovinou, ale nie je to potvrdené. Zomrela 21. apríla 2003, doma vo Francúzskom meste Carry-le-Rouet.

Foto: samuelsounds.files.wordpress.com; Zdroj: www.ninasimone.com, www.biography.com

-nat-