Vibrafonická show Garyho Burtona v Porgy & Bess.

Gary Burton Quartet, Porgy & Bess, Viedeň 9.11.2014

Gary Burton (r.1943) – slávny jazzový vibrafonista, skladateľ a pedagóg. V 70-tych a 80-tych rokoch sa preslávil predovšetkým v duetoch s fenomenálnym klaviristom Chickom Coreom. Gary Burton vyvinul hru na vibrafóne so štyrmi paličkami, ako alternatívu k hre s dvomi paličkami, ktoré boli dovtedy všeobecne rozšírenou technikou hry na vibrafóne. Bol priekopníkom hudobného žánru fusion jazzu ako i významnou osobnosťou hudobného vzdelávania (tridsaťročné pôsobenie na Berklee Colleege of Music). Za hudobnú činnosť mu bolo sedemkrát udelené ocenenie Grammy Awards. Jedna Grammy za sólo nahrávku (Alone At Last, 1971), ostatné za spoločné nahrávky s Chickom Coreom.

Za svoju hudobnú kariéru hral s nespočetnou plejádou jazzových hudobníkov (Astor Piazolla, Carla Bley, B.B.King, Herbie Hancock, Pat Metheny, Stan Getz, Keith Jarrett, Steve Swallow a ďalší). Bol jedným z mála špičkových jazzových hudobníkov, ktorých sme mali možnosť vidieť v časoch hlbokej totality na spoločnom koncerte s Chickom Coreom v Bratislave v roku 1980. V roku 2011 mal po dlhých rokoch odohrať v Bratislave znovu spoločný koncert s Chickom Coreom. Koncert bol však pre nezáujem publika zrušený.

Vo Viedni sa však v tom istom roku koncert Garyho Burtona nezrušil. Gary Burton vystúpil v roku 2011 v klube Porgy & Bess. Na to isté pódium sa Gary vrátil opäť po troch rokoch aby publiku naservíroval dva hodinové sety plné strhujúcej hudby. Pri pohľade na plný klub bolo jasné, že viedenské publikum sa nevedelo dočkať jeho ďalšej návštevy po rokoch.

Ako to už u jazzových veteránov býva takmer pravidlom, radi sa obklopia mladými hudobníkmi. Nebolo to inak ani v prípade Gary Burtona. Najmladší člen jeho súčasného kvarteta je už pomerne uznávaný kalifornský gitarista Julian Lage, ktorý má síce 27 rokov ale Gary ho spoznal už ako 12-ročného talentovaného gitaristu. Na kontrabase Garyho doprevádzal Jorge Roeder z Peru. Tento nenápadný kontrabasista v súčasnosti koncertuje predovšetkým s triom Shai Maestra (bývalý klavirista tria Avishaia Cohena) ale aj so svojou vlastnou skupinou. Za bicie zasadol Henry Cole z Portorika, ktorý na viedenskom koncerte nahradil avizovaného Marcusa Gilmora.

Šandardom viedenského klubu je vynikajúce ozvučenie, ktoré je obzvlášt dôležité pri akustických zoskupeniach s kontrabasom. To platí, samozrejme, aj pre vibrafón. Prostredie klubu je ideálne na repertoár, aký si pre nedeľný večer zvolil Gary Burton. Protagonista kvarteta poňal koncert veľmi širokospektrálne, od jazzových štandardov, cez latino-jazz, vlastné skladby, ale aj cez kompozície mladého gitaristu kvarteta.

Dôkazom správnosti Garyho výberu hudobníkov bolo ocenenie sólových vstupov každého hudobníka spontánnym aplauzom. O Garyho hre sa netreba dopodrobna rozpisovať. Ani roky neubrali na jeho virtuozite a suverenite prejavu. Neúnavne rozoznieval vibrafón a predvádzal všetkým známu hru štyrmi paličkami. Obľúbencom publika sa stal mladý gitarista, na prvý pohlad nie zrovna pôsobiaci suverénným dojmom. Napriek tomu sústredene, neomylne a presvedčivo kontroval o zopár generácií staršiemu kapelníkovi. Jeho decentná hra ale predovšetkým presvedčivé, avšak nie lacne exhibicionistické sólové vstupy sa stretli s nadšeným ohlasom. Mimoriadne pôsobivo vyzneli gitarové sóla v skladbe Remembering Tano, ktorú Gary zložil na počesť Astora Piazollu, s ktorým mal možnosť v 80-tych rokoch hrávať.

Kontrabasista Jorge Roeder zvykne zvyčajne pôsobiť na pódiu pomerne zádumčivo. To však platí len dovtedy, kým sa dostane k svojmu prvému sólu. S Gary Burtonom koncertuje s prestávkami už tretí rok. Taktiež hráva v kapele gitaristu Juliana Lage. Prekrásne sólo doprial sústredenému publiku predovšetkým v Rembering Tano. Vrcholom večera pre mňa osobne bola baladická skladba In Your Quiet Place od slávneho klaviristu Keitha Jarretta. Nádherné farebné plochy, tklivé gitarové sólo, Jarrettovská priamočiara melodika. V jednoduchosti je krása.

Úlohou exoticky pôsobiaceho portoričana za bicími nebolo vytŕčať z davu ale rytmicky podržať ostatných členov kvartetu. Nedostal síce viac priestoru predviesť svoje ďalšie schopnosti, ale svoje základné poslanie zvládol plne v súlade s očakávaniami.

Gary Burton kvartet v dvoch setoch predviedol dvanásť skladieb a dokázal, že slávny vibrafonista vo svojich sedemdesiatich rokoch ešte zďaleka nie je zrelý na pasívny odpočinok.

Nielen o jeho ďalších plánoch, ale aj o dlhoročnom pôsobení na Berklee College of Music alebo aktuálnych trendoch v hudobnom biznise sa môžete dočítať v exkluzívnom rozhovore, ktorý nám poskytol tesne pred koncertom v Porgy & Bess.

Set I: Afro Blue (Mongo Santamaria)-  The Lookout (Julian Lage) - Remembering Tano (Gary Burton) - I Hear a Rhapsody (jazz standard) - In Your Quiet Place (Keith Jarrett) - Syndrome (Carla Bley)

Set II: Late Night Sunrise (Vadim Neselovskyi) - Test of Time (Makoto Ozone) - Sunday's Uncle (Julian Lage) - My Funny Valentine  (jazz standard) - Elucidation (Pat Metheny) - Bags Groove (Milt Jackson)

Marián Pavlík

foto: Ľubomír Duban