Večer s Patom Methenym: Nekonečné hudobné spektrum

Otvorenie jarnej sezóny ONE DAY JAZZ Festivalu 2017 prebehlo vo veľkom štýle. Dramaturgia na čele s Martinom Valihorom sa zaslúžila o nevšedný hudobný zážitok – premiérové vystúpenie všestranného amerického gitaristu  a skladateľa Pata Methenyho s jeho vynovenou kapelou, v rámci ich súčasného svetového turné s názvom: An Evening With PAT METHENY. Po hviezdami nabitej jesennej časti tohto podujatia sme sa tak mohli tešiť na ďalší úlovok z kategórie zvučných mien. Organizačný tím opäť odviedol kus práce, čoho odmenou bola takmer vypredaná sála bratislavského Istropolisu a naplnenie myšlienky humanizmu a tolerancie v duchu spájania ľudí.

Pat Metheny pôsobí na hudobnej scéne už od roku 1974. Počas tohto dlhého obdobia stihol nahrať vyše štyridsať albumov v rôznom obsadení a s rôznym žánrovým zameraním. Na ďalších desiatkach albumov spolupracoval ako vyhľadávaný hosť. Za jeho hudobné počiny si vyslúžil neuveriteľných dvadsať ocenení Grammy v desiatich rôznych kategóriách, čo sa doposiaľ ešte nikomu inému nepodarilo. Zároveň je najmladším a celkovo len štvrtým gitaristom, ktorý bol uvedený do siene slávy prestížneho časopisu „Downbeat“. Jeho výnimočnosť tkvie najmä v tom, že dokáže byť mimoriadne hudobne obratný a univerzálny, a zároveň si pri tom zachovať vlastný výraz a originalitu. Dôkazom toho je aj nekonečný zoznam hudobníkov svetového formátu s ktorými doposiaľ spolupracoval (počnúc Herbie Hancockom a končiac Davidom Bowiem), či široké spektrum žánrov, ktoré si počas svojho pôsobenia osvojil (od moderného jazzu cez rock až po klasickú hudbu).

Na svojom aktuálnom turné zostal Metheny verný svojmu dlhoročnému spoluhráčovi, s ktorým hrá už od roku 2000. Bubeník pôvodom z Mexika, Antonio Sánchez, oplýval famóznou technikou, ktorá mu umožňovala plynule prechádzať z pianissima do fortissima, či z adagia do prestissima, a vkusne tak dopĺňať celkový zvuk kapely s ohľadom na dynamiku skladieb. Počas improvizácií v sólach hravo využíval efektové činely, či vedľajšie, inak ladené malé bubny. V duu s Patom sa citlivo vyhral s modulovaným zvukom (reverb/hall), ktorý rozšíril jeho sadu o nový zvukový rozmer, a pridal na experimentálnej úrovni vystúpenia. Metheny umocňoval tento rozmer gitarovým syntetizátorom, ktorého nadmerná hlasitosť miestami pripomínala Methenyho „noisový“ projekt  Zero Tolerance for Silence.

Zoskupenie ďalej dopĺňali starostlivo vybraní hudobníci,  malajzijská kontrabasistka Linda May Han Oh a klavirista pôvodom z Walesu, Gwilym Simcock. Han Oh priniesla do zoskupenia nežnosť, ktorá je vlastná ženám. Je vôbec prvou ženou, ktorá je stabilnou súčasťou Methenyho ansámblu. V priebehu koncertu striedala akustický nástroj za basovú gitaru, pričom oba nástroje ovládala s nesmiernou ľahkosťou. Cit pre rytmus často umocňovala šarmantnými vlnivými pohybmi, čím rozšírila vystúpenie o nehudobné prvky. Jej harmonickú vyzretosť overil Metheny vystúpením v duu, kde sa nenechala zmiasť jeho disharmonickými postupmi na štýl Jim Hall (rýchle striedanie akordov). Simcock možno nedostával toľko priestoru ako Lyle Mays za starých čias, úlohu klavírneho doprovodu však zvládal s eleganciou, pričom skladby citlivo dopĺňal aj o zvuk elektronických klávesov. Prezentoval sa odlišným prístupom k hre, ktorý kladie väčší dôraz na fúziu klasickej a jazzovej hudby. Sólové party boli akordické a impulzívne, bez patričnej gradácie, čo mierne vyvolávalo pocit uponáhľanosti.

Koncertný playlist by pokojne mohol vyjsť ako Best of Pat Metheny. Hneď v úvode pripravil pre poslucháčov intímny zážitok na netradičnej „custom“ gitare Pikasso so 42 strunami, kedy predviedol jednu zo svojich neskorších skladieb, Into the Dream. Prekvapujúci bol výber až troch skladieb z prvého albumu Bright Size Life. V hľadisku však fungovali veľmi dobre, čo značilo o fakte, že tunajší poslucháč má Methenyho dielo dôsledne napočúvané. Energické bolo podanie skladby Have You Heard, ktorej úprava pre kvartet bola precízne zaranžovaná a nechala tak vyniknúť jej rozvinutú tému. Baladou večera bola nepochybne Farmer’s Trust, ktorej subtílnosť každého posadila do sedadla o čosi hlbšie. Zo známejších skladieb zazneli „šlágre“ ako James, v ktorej kapela predviedla sofistikovaný „comping“, kedy spoločným crescendom a následným decrescendom spestrili sólové výstupy na bicích, či The Red One, ktorá je známa najmä zo spolupráce s Johnom Scofieldom. Ako povinú jazdu zaradil Metheny do repertoáru Medley, teda výber jeho skladieb hraných na akustickej gitare bezprostredne po sebe. Poslucháč tak mohol sledovať ako intuitívne a obratne prechádza z jednej skladby do druhej. Tu zaznel aj úryvok z agitačnej skladby This Is Not America, ktorú nahrali spoločne s Davidom Bowiem ako protest proti vtedajšej spoločenskej situácii. Jej posolstvo však platí doteraz.

Z vystúpenia sálalo nekonečné fluidum pozitívnej energie, ako aj zmes rôznych emócii, ktoré boli zhmotnené v unikátnej hudbe nestarnúceho sympaťáka v pruhovanom tričku, Pata Methenyho. S úsmevom na perách, hmkajúc si melódiu posledného prídavku, našlapanej verzie Song for Bilbao, som opúšťal sálu Istropolisu a dumal, na čo ďalšie sa môžem tešiť zo série jarných koncertov ONE DAY JAZZ FESTIVAL 2017.

Ondrej Kopecký

foto : Peter Piovarcsy