Jazzman týždňa: John Scofield
Gitarová legenda, ktorú spoznáte po prvých tónoch. Jeho nezameniteľný rukopis, obrovskú hudobnú kreativitu, a prezývku „Sco“ poznajú všetci fanúšikovia jazzu na celom svete. Pán gitarista John Scofield.
John Scofield sa narodil 26.decembra 1951 v meste Deyton, Ohio. Už v skorom detstve sa jeho rodina sťahuje do malého vidieckeho mestečka Wilton v Connecticute. Gitaru berie do rúk v jedenástich a prepadáva kúzlu všadeprítomných Beatles. Ich platne sa stávajú pre mladého Johna učebnicou hudby. „Som veľmi rád, že som sa dostal do veku puberty práve v tom čase, keď boli v telke a v rádiu Beatles...Keď sa na to pozerám spätne, bol to úžasný spôsob učiť sa o hudbe cez ich diskografiu“, spomína Scofield. Popri Beatles však počúva a hráva americký folk a dostáva sa k černošskému blues. V štrnástich sa stáva bluesovým puristom, a keď prichádzajú na scénu Hendrix, Cream a Jeff Beck, napriek tomu že sa mu páčia, rád presviedča kamarátov, že Muddy Waters je lepší.
Ako tínedžer hráva v školských v kapelách hitparádové hity. V sedemnástich sa však začína u neho rodiť záujem o jazz. Chodí na hodiny jazzovej gitary a v roku 1970 nastupuje na povestnú bostonskú Berklee College of Music. Z bluesového snoba sa stáva jazzový, a počas štyroch rokov nepočúva žiadnu pop kapelu. „Bol som veľmi zaneprázdnený počúvaním Monka a Coltrana, a zasvätil som všetok čas štúdiu jazzovej hudby“.
Len málo hudobníkov dostane ako svojú prvú príležitosť nahrávať rovno v newyorskej Carnegie Hall. John Scofield patrí bezpochyby k vyvoleným, a tak stojí na slávnom pódiu s hudobníkmi Gerry Mulligan, Chet Barker, Ron Carter, Bob James a Harvey Mason. Výsledkom je platňa Gerry Muligan/Chet Baker: Carnegie Hall Concert (1974).
V roku 1975 sa Scofield sťahuje do New Yorku a začína hrať v kapele bubeníka Billy Cobhama. O dva roky neskôr sa stretáva s japonskou trubkovou ikonou menom Terumasa Hino, čo vyúsťuje do turné po Japonsku a nahrania debutovej platne s názvom John Scofield (v reedícii ako East Meets West). V tom istom roku nahráva s kontrabasistom Charles Mingusom a pripája sa ku kvartetu vibrafonistu Gary Burtona. V roku 1979 formuje významné trio s basgitaristom menom Steve Swallow, ku ktorým sa pridáva bubeník Bill Stewart.
Rok 1983 prináša pozvanie, ktoré sa neodmieta. Miles Davis dostáva pocit, že by potreboval v kapele zvuk dvoch gitár a tak Scofield nahráva po boku kolegu Mike Sterna album Star People. Neskôr už ako sólový Davisov gitarista nahráva a aj komponuje a výsledkom sú platne Decoy (1984) a You're Under Arrest (1985).
Vďaka Milesovmu rozbúraniu Scofieldovho ortodoxného jazzového zmýšlania prináša ďalší autorský album Scofielda silne elektrického. Na platni Electric Outlet (1984) vedľa lídra počujeme David Sanborna, Steve Jordana a Ray Andersona.
Na začiatku 90. rokov formuje Scofield hviezdne kvarteto spolu s Joe Lovanom, Charlie Hadenom a Jack DeJohnettom a vydávajú pod Blue Note Records skvelý album Time on My Hands (1990). Unikátna spolupráca s gitaristom Pat Methenym je zachytená na albume I Can See Your House from Here (1994). Návrat k funky a groovovému soulovému cíteniu prinášajú albumy Hand Jive (1994) a Groove Elation (1995). Spolu s triom Medeski, Martin & Wood nahráva A Go Go (1997). Experimenty s modernými zvukmi a inšpirácie drum´n´bassom a acid jazzom sú zachytené na cédéčkach Überjam (2002) a Up All Night (2004). Návrat k svojmu starému triu s basgitaristom Steve Swallowom a bubeníkom Bill Stewartom je zaznamenaný na albume This Meets That (2007). Scofieldove kompozície zaranžované Vince Mendozom pre jeho orchster Metropole Orkest sú na nahrávke s názvom 54 (2010). Scofieldovský „straight ahead" jazz nájdeme na albume A Moment's Peace (2011), ktorý nahral spolu s hudobníkmi Larry Goldings, Scott Colley a Brian Blade. Rok 2013 prináša návrat k experimetom a s nimi aj album Überjam Deux (2013).
John Scofield má na svojom konte vyše štyridsať autorských albumov a veľké množstvo spoluprácii. Na turné s kapelami je vyše dvesto dní do roka.
Zdroj: allaboutjazz.com, wikipedia.com, johnscofield.com
Foto: moments-in-jazz.de
Peter Baláž
