One Day Jazz Festival: Hudobná sonda do duší

7.november 2014, Istropolis, Bratislava

Ako víchrica sa Bratislavou prehnal jednodňový jazz festival. Nikto nikdy netuší kedy príde. Keď sa však zjaví, zanechá za sebou spúšť nezabudnuteľných jazzových zážitkov. Nebolo tomu inak ani tentokrát.

Po druhýkrát v tomto roku sa podarilo organizátorovi a hudobníkovi Martinovi Valihorovi usporiadať One Day Jazz Festival. Zo sály Ateliéru Babylon sa tentokrát presťahoval do honosnejších i kapacitne veľkolepejších priestorov Istropolisu. Vďaka tomu sa mohli návštevníci pred koncertom i cez prestávky vo foyer občerstviť, dokúpiť chýbajúce hudobné nosiče, pozrieť výstavu jazzových fotografií, či stretnúť známych.       

Hudobné pozadie si tu na starosti zobrala žilinsko-martinská formácia Darkness Positive. Že nešlo len o background ku chlebíčkom jasne dosvedčila hradba zvedavých divákov okolo kapely. Príčinou bola samozrejme ich hudba. Scofieldovky groovovali s mladíckou energiou, ktorú by určite ocenil i sám maestro, chalani si zahrali aj zopár autorských kompozícii z pripravovaného albumu. Mená - Šimon Švidraň – gitara, Adrián Simonides – basgitara a Matej Richtarčík – bicie - si zapamätajte, budeme o nich určite ešte počuť.

Koncertný večer vo Veľkej sále Istropolisu otvorila americká speváčka Vivian Sessoms. Rodáčka zo srdca Harlemu si nesie vo svojom životopise úctihodné záznamy v podobe spolupráce s menami ako Stevie Wonder, Pink, Joe Cocker, alebo Michael Jackson. Do Bratislavy však priletela sama a obklopila sa zohratou zostavou našich jazzových prvoligistov. Mená bubeníka Martina Valihoru, klávesáka Eugena Vizváryho, gitaristu Michala Bugalu a basgitaristu Juraja Grigláka vravia samé za seba.

Vivian priniesla do Istropolisu svojim spevom soulové nálady, či už v skladbách z aktuálneho albumu Sunny One Day, alebo popových i jazzových coveroch. Kapela odela moderným modálnym aranžom klasiku z Amerického Songbooku „You Don’t Know What Love is“, Hancockov „Butterfly“, so smooth funky atmosférou sa pohrali v piesni „Tight“ od legendárnej Betty Carter. Záver patril rockovej fúzii známeho štandardu „Summertime“ na motívy skladby Joe Cockera. Napriek nepopierateľnému majstrovstvu remesla slovenských hudobníkov a snahe speváčky o nadviazanie kontaktu s publikom sa však nedala prehliadnúť istá absencia iskry uvoľnenosti. Tá rozžiarila Istropolis až s príchodom hlavnej hviezdy festivalu.

Po prestávke vypuklo to, kvôli čomu sa pre koncertom nedali zohnať lístky. Fenomén jazzového dneška prekračujúc hranice hudby Avishai Cohen stál na pódiu. Po poslednom veľkolepom projekte „Almah“ s kompozíciami zaranžovanými pre jazzových a klasických hudobníkov sa izraelský kontrabasista vrátil k základnej zostave tria. Spolu s klaviristom Nitai Hershkovitsom a bubeníkom Daniel Dorom sa pred pol rokom vrátili zo štúdia s čerstvou nahrávkou, ktorá práve čaká na vydanie. Je to už sedem rokov, čo uzrel svetlo sveta album „Gently Disturbed“, posledná Avishaiova nahrávka v zložení tria.  

Od prvých tónov doľahol v sále k ušiam publika absolútne originálny rukopis Avishaiových kompozíci s jeho typickou melodikou, harmóniou a rytmickými nuansami. Dvadsaťšesť ročný Nitai Hershkovits za klavírom uchvacoval svojou krištáľovou virtuozitou, zmyslom pre „time“ a frázovanie. Ako jeden organizmus so šiestimi rukami dokázali hudobníci prechádzať v rámci skladieb z expresívnych rytmických pasáží do minimalistických hudobných otázok nachádzajúcich okamžité odpovede. Avishai Cohen doslova napĺňa metaforu „jedno telo a jedna duša s kontrabasom“, svojím fyzickým prežívaním skomponovaných tém i voľných improvizácii odovzdáva nepochybne silnú tvorčiu energiu celému triu.

Strhujúce rytmické kompozície z albumov Duende, Seven Seas, či Gently Disturbed nechali dramaturgicky vydýchnuť v pomalších skladbách. Lyrická balada „Ballad for an Unborn“ prezradila úžasný zmysel hudobníkov pre rytmus pri hraní sa s pauzami, melancholická kompozícia „Four Verses / Continuation“ zaplnila sálu clivou témou sláčikovej hry arco, aby vzápätí prepukla v záverečný dychberúci groove skladby „Seven Seas“. Pre hudobníkov je bezpochyby najsilnejším zadosťučinením, keď publikom už pri prvých taktoch spoznáva skladbu a s výkrikmi aplauduje. Šialene vygradované bubenícke sólo Daniel Dora podtrhlo virtuozitu a hudobnú rovnocennosť každého člena tria na pódiu. Strhnúť sa nakoniec nechal i osvetlovač, v ktorom extatický záver vyvolal túžbu spustiť stroboskop.

Prídavkový maratón odštartoval sólový kontrabas Avishaia rozosmievajúci publikum všemožnými populárnymi hudobnými témami. Do polovice minulého storočia nás zaviedol slávnou piesňou Nat King Cola „Nature Boy“, a cez severoamerický štandard „Autumn Leaves“ preletel až do horúcich montuno rytmov exotickej Kuby. Ako už býva zvykom, vydýchnutie za koncertom patrilo nádhernej poetickej kompozícii „Remembering“.

Frank Zappa i Elvis Costello si nárokujú autorstvo slávneho bonmotu, že písať o hudbe, je ako tancovať o architektúre. Snažiť sa obsiahnuť zážitok z hudby Avishaia Cohena slovami je jednoducho zbytočné. Ak nabudúce uvidíte na plagáte jeho meno, neváhajte ani na chvíľu.           

Po koncerte sa trio hudobníkov zjavilo medzi davom návštevníkov vo foyer, kde neúnavne podpisovali cédéčka, elpéčka i plagáty, fotili sa a prehodili zopár slov s nadšenými fanúšikmi. O tom, že Avishai, Nitai a Daniel naozaj žijú hudbou, svedčí aj ich spontánna účasť na nočnej afterparty a jam session v klube U Dežmára.

Veríme, že sa Avishaiovi v Bratislave páčilo a dúfam, že ju poctí koncertom pri každom turné po Európe. Určite tam nebudem chýbať.

Záverečné slová prenechávam organizátorovi festivalu Martinovi Valihorovi, ktorému patrí obrovská vďaka za sprostredkovanie unikátneho zážitku: „Toto sú ľudia, ktorí nám ukázali, že sa neboja cez hudbu milovať. Je to ten najkrajší koncert, aký som v živote videl.“

Peter Baláž

Foto: Zdenko Hanout