V októbri vyjde kniha o legende jazzového saxofónu. Ódu na život a hudbu Michaela Breckera napísal Bill Milkowski.

"Od čias smrti Johna Coltrana, neexistoval saxofonista, ktorý by mal väčší vplyv na budúce generácie, ako Michael Brecker. V 70. rokoch minulého stočia sa postupne začali stierať bariéry medzi rockom a jazzom. Práve v tomto období prišiel na hudobnú scénu Michael Brecker, ktorý sa stal ikonou a vzorom pre danú generáciu saxofonistov. Bol ich Coltranom." Takto začína svoj preslov autor knihy venovanej životu a hudbe Michaela Breckera. "Óda na titana tenoru" je už dostupná vo fyzickej verzii.

 

Kniha datuje život predčasne zosnulého génia, narodeného vo Filadelfii. Svojský "sound" si vypracoval už počas štúdií na Indiana State University. V roku 1969 sa presťahoval do New Yorku, kde sa z neho veľmi rýchlo stal umelec absolútnej svetovej špičky. Jeho "štvordekádna" kariéra mu priniesla spoluprácu s tými nalepšími - Herbie Hancock, Pat Metheny, Charles Mingus, Billy cobham. Brecker sa preslávil aj ako sideman v rôznych popových projektoch. Spolupráca s  Chaka Khan, Todd Rundgren, James Taylor, Paul Simon, Frank Zappa či Steely Dan. Výnimočné bolo jeho spojenie jazzu, rocku, metalu a funku, čím vznikol jedinečný smer, ktorý kritici označili ako "heavy metal bebop" v kapele Brecker Brothers, ktorú založil spolu so svojim bratom, trubkárom, Randym.  

 

 

Neskutočne talentovaný umelec, ktorého hráčska technika bola priam nadľudská, však nikdy nestratila muzikálnosť. Okrem toho išlo o nesmierne skromného človeka, milujúceho otca a manžela, ktorý bol svojim okolím a kolegami milovaný.

 

Po desaťročnej závislosti na heroíne sa mu podarilo vyhrať boj s jeho závislosťou a stal sa vzorom a "majákom" pre mnoho ostatných drogovo závislých kolegov.

 

Vo vrcholnom období jeho kariéry prišla ďalšia rana osudu - diagnóza vzácnej, zákernej choroby, ktorá ho vyradila z hry na obdobie dva a pol roka. Po tom, čo sa vrátil z nemocničného lôžka, nahral svoju "labutiu piseň", album "Pilgrimage", ktorú jeho spoluhráč, Pat Metheny, označil ako ako "jednu z úžasných kódových znamienok v modernej hudobnej histórie." V roku 2007  vyhral tento album posmrtné ocenenie Grammy v roku 2007. 

 

Michael Brecker bol umelec s obrovským srdcom a presvedčením, ako aj nesmierne milý a pokojný človek. Jeho príbeh tu ostane navždy.