Súťaž Monkovho inštitútu vyhral 27-ročný trubkár Marquis Hill

Súťaž Monkovho inštitútu vyhral 27-ročný trubkár Marquis Hill

Najprestížnejšia jazzová súťaž na svete, "Thelonious Monk Institute of Jazz Competition" tento rok privítala 13 z najtalentovanejších trubkárov sveta v spoločnom boji o prvé miesto víťaza roka 2014. Nakoniec sa ním stal 27-ročný trubkár z Chicaga, Marquis Hill.

 

Každoročne sa konajúca súťaž, ktorú minulý rok vyhrala prvá žena v histórii, Melissa Aldana, sa tento krát zamerala na trubkárov. Mesto Los Angeles privítalo v Schoenbergovej hudobnej sále Univerzity UCLA v dňoch 8. a 9. novembra množstvo vynikajúcich hudobníkov, súťažiacich o titul ďalšieho víťaza súťaže Monk Competition.

 

Semifinále súťaže sa odohrávalo pred porotou, zloženou z tých najlepších súčasných jazzových trubkárov, medzi nimi Ambrose Akinmusire, Randy Brecker, Roy Hargrove, Jimmy Owens a Arturo Sandoval. Súťažiaci boli doprevádzaní rytmickou sekciou - klaviristom Reggie Thomas, basistom Rodney Whitaker a bubeníkom Carl Allen. 

 

Traja finalisti, ktorí boli vybraní do posledného kola, sa postarali o skutočne obdivuhodný súťažný program. Adam O'Farrill, syn klaviristu Arturo O'Farrill-a a vnuk skladateľa a aranžéra Chico O'Farrill-a zahral Strayhornovu skladbu "U.M.M.G." a Monkovu "Ask Me Now". Billy Buss, ktorý v súčasnosti učí na Boston School of Music Arts, zahral výnimočné sólo vo vrchnom registri na skladbu “The Night Has a Thousand Eyes”. Marquis Hill, ktorý minulý rok vyhral medzinárodnú trubkársku súťaž Carmine Caruso, zahral "When Sunny Gets Blue” - jeho virtuózna technika a majstrovstvo dynamiky mu prinieslo najväčší potlesk publika spomedzi všetkých finalistov - zároveň sa stal úplným víťazom aj rozhodnutím poroty.

 

Zároveň bol na veľkom galavečeri ocenený ešte jeden človek - Herbie Hancock ho pri tejto príležiosti nazval "Prezident swingu” - bol ním bývalý americký prezident Bill Clinton, ktorý získal ocenenie Inštitútu nazývané Marie Fisher Founder's Award. Táto cena je každoročne odovzdávaná známej osobe, verejnému činiteľovi,  za jeho podporu a propagáciu jazzu vo svete. Clinton pri svojom ďakovnom prejave vtipne podotkol, že “niekedy frustrovaní jazzoví hudobníci skončia a nájdu si inú prácu a život, a aj tak to môže dobre dopadnúť."

(Bill Clinton totiž chcel vo svojej mladosti byť jazzovým saxofonistom, no neskôr túto kariéru opustil a stal sa prezidentom USA!)

 

Zdroj: jazztimes.com

 

 

Ďalšie články

Podmanivé Piesne zo Štefánky
Aj človeka, ktorý pozorne sleduje domácu hudobnú scénu, prekvapia na sklonku roka albumy, ktoré...
Nový album Jany Gavačovej vzniká v Paríži
Po medzinárodnom štúdiovom debute „Biele Noci“ (Hevhetia 2018) a albume „Almázia“ (Hudobný fond...
Kamasi Washington konečne na Slovensku
Len pred niekoľkými týždňami sme upozorňovali na amerického saxofonistu Kamasiho Washingtona, ktorý...
Hlási sa Miloš Železňák
Na domácej hudobnej (nielen jazzovej) scéne pribudne každoročne celkom slušný počet nových...