V Nu Spirit Bare znie opäť jazz: Andreas Varady Trio a Radovan Tariška priniesli hudbu plnú virtuóznych pasáží i jemných lyrických chvíľ

Mladý gitarista a skladateľ svetového formátu Andreas Varady opäť navštívil svoje rodné Slovensko. V rámci koncertného turné jeho rodinného tria spolu so saxofonistom Radovanom Tariškom predviedol svoje umenie aj v bratislavskom Nu Spirit Bare na Medenej ulici. Kapela tu vystúpila v rámci koncertného cyklu In Jazz We Trust.

 

Vo veľmi príjemnej klubovej atmosféru Nu Spirit Baru sa v stredu 9. októbra 2019 začal koncert kapely, ktorá už veľmi dávno presiahla naše hranice. Treba povedať, že absolútnym právom – Andreas je hudobník, ktorý sa neustále vyvíja, zlepšuje a posúva svoje hudobné vnímanie. Toto potvrdil aj na stredajšom koncerte. 

 

Playlist  večera bol zložený prevažne z Andreasových autorských kompozícií. Je neuveriteľné, koľko skladieb už Varady skomponoval. Navštevujem totiž väčšinu jeho koncertov v Bratislave a všimol som si, že neustále prezentuje a interpretuje nové autorské skladby. Nebolo tomu inak ani tentokrát. Koncepčne ide u podobnú hudbu akú poznáme z jeho najnovšieho albumu „The Quest“, za ktorý získal cenu ESPRIT za minulý rok. Skladby majú prevažne moderný groovový charakter, odznelo veľa „valčíkov“, ale aj drum and bassových groovov. Andreasove trio je nesmierne zohraté a výborne sa navzájom dopĺňa a podporuje. Okrem hlavného protagonistu „hviezdil“ aj Andreasov mladší brat, bubeník Adrian, ktorý je minimálne rovnako talentovaný ako Andreas. Boli sme svedkami krásnych hudobných momentov plných radosti, súhry, brilantných virtuóznych pasáží, ale aj jemných lyrických chvíľ. Rado Tariška výborne zapadol do konceptu a celkového zvuku rodinného tria Váradyovcov. 

Vybraný repertoár prvého setu mal logickú štruktúru a gradáciu. V závere prvého kola zaznel štandard „Night and Day“ Colea Portera, kde svoje kvality predviedol každý z protagonistov. Tariška odkazoval svojou hrou na Charlieho Parkera, Canonnballa Adderleyho, ale aj Kennyho Garretta. Varady pristúpil k improvizácii súčasným spôsobom, plným intervalických patternov, ale aj bluesových a bopových liniek. Bolo zaujímavé sledovať Varadyho prechody od bopového jazyka v štýle Georgea Bensona a Wesa Montgomeryho, cez Pata Methenyho až ku zvuku Kurta Rosenwinkela.

 

Po krátkej prestávke sa pokračovalo Varadyho najnovšími skladbami ako napríklad „It Is What It Is“, ktorej časť je založená na „Coltrane Changes“. Výborne tu hral aj Rado Tariška a Adrian na bicích. Ďalej Zaznel aj krásny valčík „Her Dream“ z albumu „The Quest“. Okrem bezchybných technických paramterov v hre tejto kapely, ma špeciálne zaujal ich spôsob práce s dynamikou a zvukom. Napriek tomu, že všetci štyria hráči hrali jemne a citlivo, ich hre nechýbala patričná dravosť, expresívnosť a sila. A práve toto je najväčším ukazovateľom majstrovského hudobníka, ktorý nielen dokonale ovláda svoj nástroj, ale má vycibrené vnímanie celkového „soundu“. Po zaslúženom potlesku sa kapela vrátila a ako prídavok zaznel ďalší známy štandard „Just Friends“. Išlo o vynikajúcu bopovú bodku na záver tohto výnimočného večera.

 

Nezostáva mi nič iné ako skonštatovať, že kapela a hudba Andreasa Varadyho je fenoménom, ktorý sa tak často nevidí, a o to menej v našich končinách. Som veľmi zvedavý, kde sa posunie hudba Andreasa a Adriana o niekoľko rokov. Myslím si, že všetci môžeme byť právom vzrušení a plní očakávania.

 

 

Dávid Oláh

Foto: František Maté