Skutočne treba cvičiť 8 - 12 hodín denne? (2. časť )

V prvej časti tohto článku sme sa dozvedeli ako a koľko cvičili rôzni virtuózi 20. storočia, čo nám odporúčajú psychológovia, a taktiež sme si zdôvodnili prečo samotný čas, ktorý strávime cvičením nie je rozhodujúci. V závere sme zistili, že najväčším problémom je nepozorné cvičenie. V druhej časti sa budeme zaoberať správnym spôsobom cvičenia. 

Premyslené cvičenie

V čom sa teda odlišuje sústredené, pozorné cvičenie od nepozorného? Sústredené cvičenie je systematická a veľmi štruktúrovaná aktivita, ktorá si vyžaduje koncentrované spracovávanie jednotlivých chýb a ich príčinu.  Na rozdiel od nesústredeného cvičenia, pri ktorom ide v princípe o systém „pokus – omyl“, sústredené cvičenie je založené na aktívnom a premyslenom procese pokusu, s jasným cieľom a hypotézou. Huslista Paul Kantor povedal, že cvičebňa by mala byť ako vedecké laboratórium, kde sa môžeme slobodne hrať s rôznymi hudobnými a technickými nápadmi, a napokon zistiť, aká kombinácia týchto „ingrediencií“ nás privedie k cieľu, ktorý chceme dosiahnuť.

Koncentrované cvičenie si teda vyžaduje pozorovanie hrania, či už pomocou nahrávania, alebo v reálnom čase. Práve týmto spôsobom sme schopní zachytiť chyby a následne zistiť ich technickú príčinu. To znamená, že pri cvičení je nutné zapojiť analytickú časť nášho mozgu, pomocou ktorej zhodnotíme, čo bolo zlé na prvej zahranej fráze – bola rytmicky nestabilná? Dali sme príraz na nesprávne miesto? Bol určitý tón falošný? Keď zistíme, že sme napríklad na určitom mieste neladili, ďalej zisťujeme, čo sme spravili zle, že sa tak stalo. Ak zistíme, čo sme technicky spravili zle, snažíme sa náš technický postup zmeniť – tak, že si „nakombinujeme“ iné technické a hudobné nápady, až pokým nás neprivedú k vyriešeniu problému.

V princípe ide teda iba o to, aby sme pri chybných miestach prestali hrať, zistili čo sme spravili zle, prečo sa to stalo, a ako opravíme našu chybu tak aby sme ju zahrali vždy správne.

Koľko hodín denne by sme mali cvičiť?

Sústredené cvičení zistíme je veľmi únavné, vzhľadom na to, aké veľké množstvo energie je potrebné na udržanie si plnej pozornosti na danú úlohu. Cvičiť jednu hodinu raz za čas je   neproduktívne. Štatistiky však hovoria, že aj najoddanejší hudobníci považujú za náročné cvičiť viac ako štyri hodiny denne.

Vedecké štúdiá obmieňali dĺžku každodenného cvičenia v rozsahu od 1 až po 8 hodín. Výsledky naznačujú, že hudobník často vyťaží málo z cvičenia, ktoré presiahne 4 hodiny denne. Benefity cvičenia začínajú klesať po presiahnutí 2 hodín. Kľúčom k úspechu je vedieť ako dlho sme schopní udržať pozornosť.

5 kľúčov k efektívnejšiemu cvičeniu

1.     Dĺžka

Je dôležité uvedomiť si, že proces cvičenia je pre hudobníka prínosný iba dovtedy, kým je sústredený. V priemere sa odhaduje, že u mladých, začiatočníkov ide o 10-20 minút, kým u starších ľudí to môže byť 45-60 minút.

2.     Načasovanie

Je veľmi výhodné mať prehľad o denných časových obdobiach, kedy máme najviac energie. Pre niekoho to môže byť skoro ráno, pre ďalšieho poobede atď. Po tom ako zistíme, ktoré obdobie z dňa je pre nás najvyhovujúcejšie pre cvičenie, snažme sa cvičiť práve vtedy, keďže by to mal byť práve ten čas, kedy sme najkoncentrovanejší a máme najčistejšiu myseľ.

3.     Ciele

Založte si poznámkový blok vyhranený na cvičenie, do ktorého si budete zapisovať  čo chcete cvičiť, a na čo ste pri cvičení natrafili. Či už sú to problémy, alebo pozitívne stránky. Zapisovanie si vašich poznatkov, problémov, alebo cieľov vytvára systém práce, podľa ktorého sa dá riadiť, a taktiež zaručuje, že nezabudnete čo chcete cvičiť či už v krátkodobom, alebo v dlhodobom časovom horizonte.  

4.     Pracujte bystrejšie, nie namáhavejšie

Je jasné, že častokrát nám pri cvičení náročnej pasáže nezostáva nič iné, ako si ju pomaly prehrávať až kým ju nenacvičíme. Veľakrát sa ale stáva, že si cvičenie zbytočne sťažujeme a tým sa aj frustrujeme. V takýchto prípadoch je potrebná zmena technického prístupu, čo náš problém môže ihneď vyriešiť.

5.     Vytvorte si model riešenia problému

A, Definícia problému (ako chcem aby táto fráza znela?)

B, Analýza problému (čo spôsobuje, že táto fráza znie tak ako znie)

C, Identifikácia potenciálnych riešení (čo môžem spraviť preto, aby táto fráza znela tak ako chcem, aby znela?)

D, Testovanie potenciálnych riešení (až kým nenájdem najefektívnejšie riešenie)

E, Realizácia najefektívnejšieho riešenia (až kým si neosvojím nový technický prístup k problému)

F, Sledujte najefektívnejšie riešenie (pomáha mi nový technický prístup k problému naďalej – pre dosiahnutie mojich ďalších cieľov?)

Poznáte metódy a informácie z tohto článku? Súhlasíte s nimi? Používate podobné postupy, alebo máte nejaké vlastné? Vyjadrite svoje názory a skúsenosti v komentároch.

Autor: Dávid Oláh

Zdroj: bulletproofmusician