Jazz a Ukrajina po dvoch rokoch
Niekoľkokrát sme na týchto stránkach zdieľali našu solidaritu s ukrajinským susedom. Smutné výročie nabáda k bilancovaniu, hoci ani po dvoch rokoch nie je ľahké a samozrejmé uvádzať pozitívne správy. Ostávajú predovšetkým obete na oboch stranách, zničené ukrajinské mestá a dediny, zruinovaná infraštruktúra... A najmä milióny nešťastných obyvateľov, ktorí by sa radi vrátili tam, odkiaľ museli odísť.
Ani v časoch zbraní múzy nemlčia a preto sa snažíme upriamiť pozornosť aj na ukrajinských jazzových umelcov, ktorí museli v posledných mesiacoch vymeniť svoje nástroje za zbrane. Ponúkame niekoľko výrazných inšpirácií od našich východných susedov. Ešte pred časom sme spomínali speváčku s menom Tasíya (vlastným menom Nastja Volokitina), ktorá pred ôsmymi rokmi prekvapila porotu medzinárodnej súťaže Voicingers vynaliezavým prístupom k ukrajinským folklórnym motívom. Tomu nakoniec ostala verná aj na svojom debutovom albume „New Old Fairytales“, ktorý v roku 2019 vydala s britským klaviristom Sammym Lukasom pod krídlami košickej Hevhetie. Možnosti vlastného hlasu za pomoci loopera preskúmava Tasíya dodnes a dôkazom jej nápaditosti je napríklad toto video.
Excelentný trubkár Dennis Adu (ročník 1987) je síce celý život súčasťou ukrajinskej scény, ale narodil v ghanskom pobrežnom meste Saltpond. Len v siedmich rokoch vzal prvýkrát do ruky trúbku a nasledujúcu sezónu už hrával so študentským orchestrom Alexandra Gebela. Potom to už nabralo rýchly spád: Dennis začal brať ceny z mnohých súťaží, prevzal vedenie Kyjevského bigbandu, založil viaceré zoskupenia (kvinteto, sexteto, septeto), do ktorých prizýval amerických hostí (Gregory Porter, Curtis Fuller, Jim Rotondi, Wayne Escoffery, Seamus Blake) a nakoniec založil aj vlastný bigband. Vojnové roky viaceré jeho aktivity pozastavili, no napriek tomu príležitostne hráva so svojím kvartetom.
Svoju kariéru pred vojnou pozoruhodne naštartoval aj ďalší vynikajúci trubkár Yakiv Tsvietinskyi. Pôvodne samouk prechádzal neskôr prestížnymi vzdelávacími inštitúciami (Western Michigan University, Herbie Hancock Institute) pod vedením renomovaných osobností (jeho mentorom v rámci bazilejského programu Focusyear bol Ambrose Akinmusire). Pozoruhodný ohlas získal jeho o sláčikové kvarteto obohatený Double Quartet, unikátnym spôsobom prepájajúci jazz a klasickú hudbu s ukrajinským folklórom. Súčasná situácia však pritlačila Yakiva k minimalistickejším polohám, čoho dôkazom je aj emotívne domáce video Як ти? (Ako sa máš?) venované priateľom v ťažkých časoch.
A nakoniec sa ešte raz vrátim ku klavírnemu triu KINVA, ktoré som mal to šťastie počuť v rámci festivalu Vilnius Mama Jazz. Členovia zoskupenia žijú od februára 2022 vo Varšave, keďže klaviristka Anastasija Litvinyuk stihla spolu s manželom, bubeníkom Igorom Hnydynom, opustiť v skorých ranných hodinách po vypuknutí konfliktu rodný Ľvov. KINVA predkladá nesmierne krehkú a pritom ráznu predstavu o možnostiach štylizácie ukrajinského folklóru. Napriek spracovaniam ľudových popevkov neponúkajú prvoplánové infikovanie jazzu ľudovkami, ale svojráznu cestu. Klaviristka Anastasija Litvinyuk nezaprie klasické školenie, z ktorého preberá originálny charakter vedenia melodických a harmonických línií, kontrabasistovi Romanovi Chraniukovi nechýba drive, je energickým a živelným partnerom a korunou je interaktivita fantasticky reagujúceho bubeníka Igora Hnydyna. A pokiaľ je vám nasledujúca ľudová téma známa, je to len jeden z dôkazov prelievania vzájomných kultúrnych hodnôt medzi našimi národmi. Сердечно дякую, KINVA!
Autor: Peter Motyčka
