Krátko pred začiatkom veľkonočných sviatkov sa v malom štúdiu Slovenského rozhlasu uskutočnil zaujímavý jazzový koncert, lepšie povedané „dvojkoncert“. V pondelok 15. apríla tu vystúpilo bulharské trio Tres Muchachos Musicos a najnovší projekt nášho saxofonistu, skladateľa a pedagóga Radovana Tarišku – Little Big Band.
Koncert otvoril úvodným slovom hlavný aktér tejto udalosti – saxofonista, pedagóg a skladateľ Radovan Tariška. Bez väčších prieťahov pozval na pódium prvú kapelu tohto večera, ktorým bolo trio s názvom Tres Muchachos Musicos. Ide o vynikajúcich hudobníkov pôvodom z Bulharska. Kapela hrala v nie úplne tradičnom nástrojovom obsadení – Mihail Iosifov - trúbka, Peter Georgiev – gitara a Dimitar Karamfilov – kontrabas. Komorné triové zloženie s takýmto názvom kapely predpovedalo, že pôjde o latin-jazzový štýl hudby.
Už od nástupu kapely na pódium sme mohli vidieť , že hudba Tres Muchachos Tria bude rovnaká ako prejav a správanie týchto hudobníkov – pozitívna, milá, úctivá, temperamentná, štýlovo pestrá a technicky bezchybná. Tieto slová asi najlepšie vystihujú hudbu tohto tria. Dramaturgia večera bola zložená jednak z autorských kompozícií Iosifova a jeho spoluhráčov, ale aj zo známych jazzových štandardov, ktoré si títo páni zaranžovali do latinovej podoby. Kľúčovou vecou koncertu bola pre mňa absencia bicích nástrojov, nie však v negatívnom zmysle slova. Poslucháč mohol veľmi čisto vnímať kontrabasové linky, gitarové voicingy, a hru trúbky. Bicie nástroje tomuto triu nechýbajú ani z hľadiska „time keepingu“. Ide o hudobníkov s vycibreným rytmickým cítením, ktorí bez problémov môžu hrať aj sólové vystúpenia.
Najmilším momentom bolo pre mňa scatovanie kontrabasistu Karamfilova, ktorý prakticky počas každej skladby pospevoval svoju basovú linku, alebo svoje sólo. Okrem toho s tým neprestával ani počas sóla svojich kolegov, ktorým to však vôbec nevadilo. Práve naopak, akoby ich toto pospevovanie motivovalo k lepším výkonom. Po hudobníckej stránke sú títo páni vyzbrojení brilantnou technikou, krásnym tónom na svojich nástrojoch a veľkým improvizačným talentom. Iosifov predvádzal mnohé bopové linky, ale aj modernejšie harmonické postupy a nad rozsahové tóny, ktorými budoval napätie. Rytmicko-harmonický tandem Georgiev – Karamfilov spolu výborne komunikovalo a zabezpečilo lídrovi spoľahlivý rytmicko-harmonický „podklad“, na ktorom sa mohol slobodne vyjadrovať. Salsa sa striedala s bossa novou a sambou. Následne odznel aj groove „Cantalope Woman“ inšpirovaný Hancockovým „Cantalope Island“. Zaujímavý bol Georgievov aranžmán Porterovho štandardu „Love For Sale“.
V dobrej nálade sme sa dostali do druhej časti koncertu, kedy Iosifov pozval na pódium Radovana Tarišku a nášho ďalšieho majstra – bubeníka Petra Solárika. Z tria tak vzniklo kvinteto, čím sa rozšírila zvuková paleta kapely. Tariška aj Solárik si od prvých tónov s triom Muchachos Musicos rozumeli. V calypsovom rhythm changes s návom „Funghi Mama“ sa naplno prejavila expresívnosť a nákazlivá radosť z hudby. Tariška predviedol výborné sólo plné bopových cliché liniek, citácií, nadrozsahových tónov a intervalických patternov. Solárik spolu s Karamfilovom a Georgievom na tieto podnety promptne reagovali a gradovali počas tohto sóla. Zahanbiť sa nenechali ani ostatní členovia kapely. Georgievov koncept vychádza z velikánov ako Pat Martino, George Benson a Wes Montgomery. Ide o klasickú kombináciu bebopového jazyka s nádychom balkánskej virtuozity a spontánnosti. Publikum si priebeh koncertu užívalo, čo dokazovalo nielen silným potleskom po každom sóle, ale aj neustálym podupkávaním a kývaním hláv v rytme hudby.
Pomaly ale isto sa s nami dvaja z troch členov kapely Tres Muchachos Musicos rozlúčili a Tariška pozval k sebe na pódium svoj Little Big Band. Kapela bola zložená z Tariškových najlepších žiakov, ktorí tvorili dychovú sekciu. Najzaujímavejšia bola však rytmická sekcia – Peter Solárik – bicie nástroje, Michal Šimko – basgitara a hosť z Moskvy, klavirista Alexey Podymkin. V úvodnej téme „Descarga in Bratslava“ bolo jasné, že štýlovo pôjde opäť o latin-jazz. Afro kubánsky rytmus sa spájal s jazzovou harmóniu v štýle McCoy Tynera. Alexey Podymkin nastúpil na sólo ako prvý, a treba povedať, že sa k Tariškovej „altke“ veľmi hodil. Improvizáciu založil na kvartových voicingoch, pentatonických patternoch a „outsideovom“ hraní. Kapela výborne „šlapala“ a podporovala sólistické výkony. Tariška nesklamal ani v úlohe dirigenta a lídra dychovej sekcie. V lídrovej autorskej calypsovej téme „The Simple Thing“ sa v jeho sóle prejavil veľký vplyv Sonnyho Rollinsa. Improvizáciu si logicky vystaval od najjednoduchších motívov, cez „call and response“ až po doubletimové pasáže. Sólistický priestor dostal aj mladý trubkár Mychal Cálik, ktorý hral veľmi vyzreto a sebavedomo.
Tariškov Little Big Band na koncerte v malom štúdiu Slovenského rozhlasu potvrdil, že Tariška ako umelec je bezpochyby zárukou vysokej kvality, profesionálneho výkonu a dobrej zábavy. Okrem toho je Radovan výborným „entertainerom“, čo ukázal pri spoločnom muzicírovaní s publikom, kedy po ňom opakovalo jeho melodické motívy. Nezostáva mi nič iné ako skonštatovať, že na koncert sa oplatilo prísť. Kto tak neurobil, môže ľutovať. Vynikajúci zvuk, dramaturgia a hudba oboch kapiel sa skĺbili do jedného logického celku. Už teraz sa teším sa na jeho ďalší projekt, ktorý si určite nenechám ujsť.
Dávid Oláh
Foto: René Miko
