Report: Chick Corea & The Vigil - virtuozita v Brne

        Kongresová hala brnenského Bobycentra sa v nedeľu 10. marca 2013 naplnila riadnym zástupom jazzových fanúšikov. Ako predzvesť blížiaceho sa 12. ročníka JazzFest Brno tam vystúpil so svojou novou kapelou The Vigil, dnes už dvadsaťnásobný držiteľ ocenenia Grammy, americký improvizátor, skladateľ a klavírny virtuóz Chick Corea.

      Krátko po pol ôsmej večer, za búrlivého potlesku publika vyšiel na pódium usmiaty Chick Corea spolu so štyrmi hudobníkmi. Na pohľad útly pohodový pán, ktorému by človek len ťažko hádal sedemdesiat jeden rokov. Jazzová legenda Chick Corea dokonalo zapadol medzi - o desiatky rokov mladších - spoluhráčov, ktorými sa obklopil vo svojej čisto novej skupine s názvom Chick Corea & The Vigil. Tú prišiel predstaviť v rámci vôbec jej prvého európskeho turné do Brna.

      Po chvíli sme už v plne obsadenej hale dychtivo hľadeli a počúvali naštartovaný motor čistej hudobnej radosti a geniality. Corea s kapelou na začiatok rozohral niekoľko starších kompozícií ako Roy-Alty, počas ktorých sa  postupne v dlhých sólach predstavovali všetci hudobníci. V samotnom úvode Corea publiku naznačil, že tento koncert bude zostavený z jeho vlastných starších, no i z úplne nových aranžmánov vytvorených práve pre projekt The Vigil. Rad za radom tak svoje majstrovstvo ukázali najmladší členovia zoskupenia, ako virtuóz Charles Altura na gitare, sprevádzajúci Coreovo piano a syntetizátor a  Hadrien Feraud, mladý hráč na basu, ktorý má na konte spoluprácu aj s Johnom McLaughlinom.

Coreov spoluhráč Brit Tim Garland, známy jazzový saxofonista a skladateľ na pomedzí jazzu a vážnej hudby, dopĺňal melódiu saxofónovými sólami aj v ďalšej kompozícii s názvom Planet Chia. Rytmus celej zostave dodával mladý bubeník s jazzovými koreňmi, Marcus Gilmore, vnuk ďalšej jazzovej legendy bubeníka Roya Haynesa. Jeho takmer desaťminútové sólo v jednej z Coreových kompozícii jasne dokazovalo, prečo si ho na svoje koncerty volajú také esá ako Wynton Marsalis, Nicholas Payton alebo Steve Coleman. Samotný Corea koncipoval večer ako workshop, v ktorom dal voľnú ruku všetkým zúčastneným spoluhráčom. Tak pred zrakmi divákov rozohrávali vyše štvrťhodinové jam session tvoriace príjemnú uvoľnenú atmosféru obrazu partie hudobníkov vo svojom živle až do skončenia koncertu.

Súhru medzi Coreovou charizmou a publikom dokonale vystihla Coreova výprava do minulosti vlastnej tvorby, v skladbe s názvom Spain, z čias formácie Return to Forever. Coreove veselé tóny zo syntetizátora dopĺňalo mnohohlasné ta ta tá ra ra ozývajúce sa z úst fanúšikov a práve táto časť  mi rezonovala v hlave počas celej cesty domov dotvárajúc celkový dojem z vynikajúceho koncertu.

Večer vyvrcholil niekoľkými prídavkami za nášho búrlivého potlesku, ktorým sme kapelu niekoľkokrát za sebou privolali späť na pódium. Chick Corea síce neposkytoval po koncerte rozhovory, výpoveď, ktorú predviedol na pódiu bola dostatočným dôkazom, že to, čo robí, miluje. Improvizácia a virtuozita boli kľúčovými slovami tohto jedinečného hudobného zážitku.

text: Tomáš Galata

foto: Rudolf  Baranovič