Prítomnosť, Príroda a Poznanie v hudbe Valéra Mika

V poradí šiesty album kreatívneho klaviristu Valéra Mika nevybočuje z línie jeho doterajších projektov a ponúka plné priehrštie citu, inšpiratívnej nehy a nákazlivej empatie. Všetky spomenuté poetické vlastnosti sa vinú Mikovou tvorbou a kontúrujú portrét skladateľa senzitívne vnímajúceho mágiu okamihu. Poslucháč má pri jeho hudbe pocit, akoby v každej pasáži defiloval skladateľ svoje zážitky krásou opantaných zmyslov. Po tom, ako v poslednom projekte venoval Valér Miko väčšiu pozornosť širšiemu pojmu „Života“ (Life, Hevhetia 2019), sústreďuje sa tentoraz na objavenie bezprostrednosti, ktorú označuje veľavravne pojmom Prítomnosť (Presence, Slnko Records 2022).

Hudba tria tvoreného okrem Valéra aj Martinom Gašparom (basa) a Igorom Sabom (bicie) spoznáva variability fenoménu prítomnosti. Tento časopriestorový konštrukt, ktorý je fyzikálne neuchopiteľný, pretože aj na najjednoduchšej lineárnej časovej osi patrí každé „teraz“ nezadržateľne minulosti, je vďačným motívom pre umenie. Je nad ním možné filozofovať a snažiť sa ho uchopiť v stavoch mysle, v reflexiách privátnych príbehov evokovaných na miestach a v čase subjektívne definovanom ako „tu“ a „teraz“.

Provokatívne volí Miko v intenciách tejto permanentnej aktuality, ktorou slovo prítomnosť je, prírodné obrazy ako vodopád (druhá skladba Waterfall) a súmrak (tretia skladba At Twilight). V hudbe sú tieto prírodné scény a prirodzené javy kompozičnou výzvou, zápasom s nástrahami očakávanej dynamiky. Miko obklopený početnými hosťujúcimi hudobníkmi sa nenecháva zlákať vábením paradoxných zrýchlení tempa, aby narušil koncept prítomnosti, namiesto toho gradačne stúpa do exaltovaných plôch inštrumentálnych improvizácií a vzápätí klesá do baladických pasáží premyslenej harmónie, a to všetko v kontinuálnom plynutí nie prirodzeného ale prírodného času, v ktorom je aj to „teraz“ očividne inej kvality.

Poznanie vyplývajúce z počúvania skladieb Valéra Mika je permanentné očarenie okamihom krásy a jeho násobenie prostriedkami, akými disponuje len hudba. Môže sa zdať, že kompozičné postupy a výrazové prostriedky u neho progresívne nerastú, ale to nie je pravda. Jeho vnímanie prítomnosti, v ktorej sa odohráva okamih okúzlenia prírodou a životom, má len nemenné konštanty, a to je v dobe uponáhľaného progresu viac než vítané.

Autor: Miroslav Haľák