Pokiaľ budete mať v pondelok 6. februára cestu do Žiliny, určite si nájdite chvíľu a zastavte sa v SOHO GALLERY na ulici Martina Rázusa. V rámci výstavného cyklu „Art In Industry“ a v koncepcii pozoruhodného jazzového fotografa a organizátora Ivana „Kellyho“ Köhlera tam prebehne otvorenie výstavy „Míľniky jazzovej literatúry“, venovanej životu a najmä dielu najvýznamnejšieho slovenského jazzového historika a publicistu Igora Wasserbergera.
V československom priestore sa v 60. rokoch minulého storočia vyskytlo viacero osobností, ktoré začali publicisticky zachytávať dianie na scéne populárnej hudby a jazzu. Vo veľmi krátkom čase sa v ich strede vyprofiloval majster, ktorý spomenuté dianie dokázal nielen pútavo a fundovane komentovať, ale predovšetkým ho prepájať a podávať v dovtedy nečakaných súvislostiach. Stačí zalistovať v tematicky bohatom zborníku Taneční hudba a jazz (Supraphon 1967), v ktorom sa nachádza rozsiahla štúdia MILES DAVIS – sólista – leader z pera Igora Wasserbergera. Rozmaznaní prakticky neobmedzenými internetovými zdrojmi ešte aj dnes žasneme, ako pozorovateľ spoza Železnej opony dokázal vykresliť charakteristické črty jazzového velikána a veľmi pútavo i čítavo popísať východiská a vývojové fázy Davisových turbulentných umeleckých smerovaní.
A to bol len začiatok. V domácich knižniciach väčšiny československých jazzových hudobníkov i fanúšikov nájdeme viaceré z Wasserbergerových kníh. Napríklad Jazzový slovník (1965) – vôbec prvú systematickú publikáciu svojho druhu v rámci východného bloku. Jej súčasťou bola priložená EP platňa zachytávajúca hru Kvarteta Pavla Polanského, Tria Ladislava Gerhardta, Kvarteta Karola Ondreičku a pražského Reduta kvintetu s trubkárom Lacom Déczim, klaviristom Stanislavom Sulkovským a bubeníkom Ladislavom Troppom.
Nasledovali vynikajúce Jazzové profily (v spolupráci s Antonínom Matznerom) a unikátna štvorzväzková Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby (Editio Supraphon Praha, 1980–1990). Štvorica objemných zväzkov ostáva dodnes prakticky zázrakom, keďže nesmierne rozsiahly projekt vznikal v predpočítačovej ére bez inštitucionálneho zastrešenia, hoci triumvirát Igor Wasserberger – Antonín Matzner – Ivan Poledňák prizval k spolupráci širší okruh spoluautorov.
Tandem Matzner-Wasserberger vynikajúco fungoval aj v rámci vydavateľstva Supraphon. Obaja členovia dramaturgickej rady Supraphonu mohli obmedzeným spôsobom ovplyvňovať edičnú činnosť domácich či prevzatých hudobných (i jazzových) titulov. Vedeli ste, že za produkciou vôbec prvej slovenskej jazzovej dlhohrajúcej LP „Dobre sme sa oženili“, nahrávanej na jar 1969, stál práve Igor Wasserberger? Bola to prvá z neskoršej „trilógie o ženení“ Ladislava Gerhardta, na ktorej klavirista predstavil kvarteto s českým kontrabasistom Vincencom Kummerom a dvojicou slovenských Lacov – Déczim a Troppom.
Osobne som Igora Wasserbergera zažil až v miléniovej ére zostavovania prehľadných portrétov tých najsúčasnejších trendov, o ktorých v danej dobe v tomto priestore len málokto tušil (napríklad Dave Douglas, Don Byron, Nicholas Payton, Maria Schneider či Brad Mehldau). Súborne vyšli pod názvom Fenomény súčasného jazzu (Hudobné centrum/Slovart 2003) a poznamenali najmenej dve generácie slovenských i českých jazzmanov a nadšencov. Jeho posledné dielo Jazz in Europe (Peter Lang/Hudobné centrum 2018), opus magnum, je unikátnym širokospektrálnym pohľadom na vývoj jazzu v jednotlivých európskych krajinách z „vtáčej perspektívy“. Celoeurópsky kontext genézy a rozšírenia jazzovej hudby na starom kontinente nebol do tej doby v predkladanej forme a rozsahu spracovaný. Množstvo obdivných a pochvalných recenzií (napríklad v prestížnom magazíne Down Beat, ktorý výnimočne venoval recenzii publikácie celú stranu!) dokazuje, že nestačí len vedieť a poznať, ale predovšetkým podať veci prehľadne spracované v čo najširších súvislostiach. Tak, ako to dokázal svojim životom a dielom Igor Wasserberger.
Pokiaľ by ste nestihli pondelkovú vernisáž (jej súčasťou bude aj hudobná produkcia jazzového tria Gotická záhrada), výstava v žilinskej SOHO GALLERY potrvá do 17. apríla a je prístupná počas pracovných dní od 10.00 do 20.00. Popri exponátoch v podobe bohatej zbierky Wasserbergerových jazzových kníh (tá skutočne nemá v stredoeurópskom priestore pendanta), časopisov či LP platní, bude súčasťou aj výstava fotografií jeho životnej partnerky, renomovanej fotografky Zuzany Mináčovej s podtitulom „Mináčová Zuzka si zaslúži prívlastok ľudská“. Na obe výstavy je voľný vstup a srdečne na ne pozývame!
Autor: Peter Motyčka
Fotografie: Zuzana Mináčová
