Soundtrack k môjmu životu – Igor Wasserberger: Fenomény súčasného jazzu

Život jazzového zanietenca nelemujú iba obľúbené nahrávky, ale aj knižné publikácie. Práve tie ho často upozornia na neznámych umelcov či ich pozoruhodné albumy. Mojou jazzovou bibliou bola začiatkom milénia kniha „Fenomény súčasného jazzu“, v ktorej jazzový historik a teoretik Igor Wasserberger ponúkol sériu nesmierne pútavých a čítavých profilov nastupujúcich majstrov (Wynton Marsalis, Nicholas Payton, Terence Blanchard, Kenny Garrett, Brad Mehldau, Dave Douglas, Christian McBride...) ako aj žijúcich legiend (Lee Konitz, Benny Golson, Jim Hall, Hank Jones, Quincy Jones, John McLaughlin, Charlie Haden, Herbie Hancock…).

K tejto knihe sa pravidelne vraciam dodnes a neprestávam žasnúť nad spôsobom a formou, akou Igor Wasserberger dokázal zosumarizovať a priblížiť umelecké smerovania osobností, o ktorých v danom čase u nás málokto tušil (napríklad s tvorbou Dava Douglasa či Dona Byrona sa u nás začiatkom milénia stretol len málokto). Nestor slovenskej a českej jazzovej publicistiky už od šesťdesiatych rokov formoval povedomie nielen muzikantov, ale aj nadšencov, ktorým nepostačoval prostoduchý hudobný konzumizmus. Nehovoriac o skutočnosti, že dlhé roky predstavoval jedinú slovenskú teoretickú autoritu v písaní o jazze. K základným Wasserbergerovým počinom patrili Jazzový slovník (1966), Jazzové profily (v spolupráci s Antonínom Matznerom, 1969) alebo na svoju dobu ojedinelá a dodnes oceňovaná štvorzväzková Encyklopédiu jazzu a modernej populárnej hudby (I. Wasserberger, A. Matzner, I. Poledňák a kol., 1983, 1986-1987, 1990). A samozrejme monumentálne dielo Jazz in Europe (2018), unikátny širokospektrálny pohľad na vývoj jazzu v jednotlivých európskych krajinách.

Fenomény súčasného jazzu (Hudobné centrum / Slovart, 2003) boli aktualizovanou a upravenou podobou statí vychádzajúcich v rokoch 1999-2003 na stránkach Hudobného života. Prvá, všeobecnejšia časť knihy Posolstvo jazzu predstavuje jazz ako hodnotu: „Jazz sa stal skôr symbolom tradície a katalyzátorom hodnôt než nositeľom nových impulzov. Ak bol v strede minulého storočia symbolom slobody a novej éry, v súčasnosti reprezentuje dôraz na pretrvávajúcu aktuálnosť tradície a životaschopnosť už ustálených postupov. Pritom aktuálnosť viacerých prejavov z období raných fáz jazzovej histórie je silnejšia než to mnohí pripúšťajú.“ Aktuálnosť tradície podľa autora vytyčuje hranice medzi prejavmi s „historickou patinou“ a tými, ktoré vnímame ako súčasnú scénu. Nejde pritom len o hrubé delenie „straightahead versus fusion“. Generačný posun vníma autor predovšetkým prostredníctvom jazzmenov nastupujúcich začiatkom 90. rokov minulého storočia (Young Lions). Podkapitola Marsalis a jazzový fundamentalizmus predkladá práve vzorový model hudobníka súčasnosti. Mimohudobné vzťahy prinášajú prehľad literatúry a filmografie o jazze (v domácich podmienkach známa Cortazárova novela Prenasledovateľ, Tavernierova filmová fikcia Round Midnight, Clintom Eastwoodom prerozprávané osudy Charlieho „Bird“ Parkera či televízny seriál Ken Burns Jazz).

Akou destináciou sa podľa Wasserbergera uberá súčasný jazz? Autor ho predkladá v dvoch líniách - aktuálnej „up to date“ (Fenomény 90. rokov) a inšpirujúcej (Legendy medzi nami). Každý z tridsiatich obsažných profilov v prvom rade predstavuje, štýlovo diferencuje, upozorňuje na výnimočné aspekty tvorby, snaží sa o zatriedenie v dobovom a lokálnom kontexte. Nejedná sa pritom o zoznam diskografie či trofejí umiestnení v prestížnych anketách. Pristavenie sa pri dôležitých albumoch sprevádza podrobné vovádzanie do deja a popis hudobnej atmosféry. Už po prvom prelistovaní musíme dať za pravdu autorovmu staršiemu konštatovaniu, že „zoznámenie s tvorbou jednotlivých štýlotvorných osobností má často väčší význam ako všeobecné poznatky o jednotlivých slohoch“. Atribút individualít približujú umne zvolené názvy kapitol – Hudobný chameleón (Dave Douglas), Instantný romantik (Brad Mehldau), Klarinetový eklektik (Don Byron), Evansovská reinkarnácia (Maria Schneider), Sidemanom z presvedčenia (George Mraz).

Pútavosť Wasserbergerovho rozprávačského majstrovstva núti knihu doslova preletieť, no jeho širokospektrálny nadhľad nad jazzovým horizontom a množstvo predkladaných informácií vyžadujú opätovné návraty k jednotlivým kapitolám. A tiež podnecujú k vyhľadávaniu súvislostí a k aktualizácii vlastnej fonotéky. Veru, rodinný rozpočet po nasatí atmosféry jednotlivých albumov, na ktoré Wasserberger upozorňuje, už neraz zaplakal...

Po Fenoménoch súčasného jazzu sa určite oplatí siahnuť a pokiaľ sa vám knihu nepodarí zohnať, ponúkajú ju viaceré knižnice. A určite nebude chýbať ani na retrospektívnej výstave artefaktov tohto výnimočného muzikológa, jazzového publicistu a dramaturga, ktorú možno koncom mesiaca (od pondelka 30. januára) vidieť v priestoroch SOHO mini gallery v Žiline. Názov výstavy Míľniky jazzovej literatúry prezrádza, že texty Igora Wasserbergera poznamenali počas posledného polstoročia prakticky všetkých jazzových hudobníkov a priaznivcov v našom priestore.

Autor: Peter Motyčka