Umelecký svet stratil jednu z najinšpiratívnejších osobností, ktorá formovala jazzové dianie posledných šesťdesiat rokov: predvčerom nás vo veku 87 rokov opustila skladateľka, klaviristka, organistka a výnimočná bandlíderka Carla Bley. V roku 2018 jej diagnostikovali nádor na mozgu a odvtedy sa na pódiách objavovala len príležitostne. V máji 2019 stihla nahrať svoj posledný koncertný album „Life Goes On“ (ECM 2020), na ktorom účinkovala s dlhoročnými pódiovými partnermi: saxofonistom Andym Sheppardom a basgitaristom Stevom Swallowom – ten bol od 80. rokov zároveň jej životným partnerom.
„Patrí k najoriginálnejším a najpôvabnejším osobnostiam súčasného jazzu,“ napísal o Carle Bley v polovici 80. rokov minulého storočia publicista Antonín Matzner na stránkach kultovej Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby. A na jeho výroku snáď nesedí len čas. Nahrávky tejto pôvabnej dámy s levou hrivou sme hltali všetci, hoci dostať sa k nim nebolo jednoduché. V polovici 80. rokov vydal Supraphon v licencii (síce s desaťročným oneskorením, ale predsa) jej skvostný album „Dinner Music“ a pre mnohých z nás to bolo vôbec prvé stretnutie s iným typom stredne veľkého jazzového ansámblu, jemne koketujúceho s populárnou hudbou.
A koncertný záznam z Great American Music Hall v San Franciscu, nazvaný prosto „Live!“ (WATT/ECM 1982), vznikol v nesmierne šťastnom období a dodnes ho radím k najvydarenejším a najpulzujúcejším albumom nápadmi prekypujúcej dámy. Nielen trombonista Gary Valente vošiel do jazzovej histórie vďaka precítenému sólu v gospelovom popevku The Lord is Listenin´ To Ya, Hallelujah!
Našťastie nám Carla spolu so svojimi tromi životnými partnermi (klavirista Paul Bley, trubkár Michael Mantler, basgitarista Steve Swallow) zanechala viac skvostnej muziky, ako sme schopní prijať. Ďakujeme Carla za všetko! Aj za jemný briskný humor, ktorý si nám zanechala v hudobných dialógoch so Stevom. Váš spoločný Very Simple Song je prosto neprekonateľný! Ešte raz ďakujeme.
Autor: Peter Motyčka