Carla Bley trio – reportáž z koncertu vo viedenskom klube Porgy & Bess.

Carla Bley (1938), jedna zo skutočných umeleckých voľnomyšlienkárok patrí spolu so svojim hudobným a už takmer tri desaťročia aj životným partnerom Stevom Swallowom (1940) ku skutočným jazzovým legendám, ktoré úspešne a vytrvalo koncertujú na oboch brehoch Atlantiku. Počas svojej kariéry, ktorá začala v polovici 60-tych rokov, účinkovala s takými zvučnými hudobníkmi ako Gary Burton, Charlie Haden alebo Nick Mason. V rámci svojho európskeho turné zavítalo jej trio 31.5.2014 do renomovaného viedenského jazzového klubu Porgy & Bess.

Vychýrený klub založil v roku 1993 Mathias Ruegg, tiež známy ako zakladateľ a umelecký vedúci Vienna Art Orchestra. Klub sa nachádza priamo v centre Viedne, len pár ulíc od Dómu svätého Štefana a každý večer ponúka vo svojich veľkorysých podzemných priestoroch únik z ulíc preplnených turistami do oázy kvalitnej hudby. Žánrovo sa neobmedzuje len na jazz ale často ponúka pódium aj umelcom z oblasti world music a iných nekomerčných žánrov. Porgy & Bess nám ponúkol premiérovú degustáciu práve koncertom Carly Bley. Taká ponuka sa neodmieta.

Koncert pozostával z dvoch častí a obsahoval kompozície výhradne z autorskej dielne Carly Bley. Polovica odohraných skladieb pochádzala práve z najnovšieho albumu Trios, ktoré vyšlo v roku 2013 v renomovanom nemeckom vydavateľstve ECM. Všetkých pät skladieb na albume predstavujú nahrávky, ktoré Carla nahrala už v minulosti, avšak s inými hudobnými formáciami. Ďalšiu polovicu koncertu predstavovali jej nové kompozície.

Trio v zostave Carla Bley (klavír), Steve Swallow (basgitara) a Andy Sheppard (saxofóny) nastúpilo na skromne a účelne nasvietené pódium vo výborne nazvučenej miestnosti.  Steve Swallow je členom všetkých zostáv na turné Carly už od roku 1978. Britský saxofonista Andy Sheppard sa pravidelne objavuje ako hráč na Carlinych albumoch od roku 1987.

S divákmi počas koncertu komunikoval predovšetkým Steve Swallow. Jeho jemný humor v prestávkach medzi jednotlivými skladbami odľahčoval atmosféru, ktorá si k plnohodnotnému zážitku vyžadovala sústredenie publika. Steve ako rodený gentleman na začiatku koncertu upozornil na prípadné chyby, ktorých by sa hudobníci mohli dopustiť v nových skladbách. Jeho obavy však boli neopodstatnené.

Koncert otvorilo trio suitou Wildlife z nového CD. Skromne nasvietená scéna bránila zbytočnému rozptyľovaniu sa nepodstatným. Umožnila divákom ponoriť sa hlboko do decentných introvertných melódií a harmónií. Koncentrácia publika bola len občas zľahka narušená obsluhou baru, ktorá počas koncertu v sále obsluhovala  konzumujúcu menšinu zaplneného klubu. Hneď od prvých tónov však bolo jasné, že partička, ktorú títo traja skúsení profesionáli na pódiu rozohrajú bude skutočným zážitkom pre všetkých zúčastnených. Hneď v úvodnej skladbe Andy Sheppard predviedol neuveriteľné sóla, pri ktorých takmer bez dychu dokázal, že je ozajstným pánom svojho saxofónu.

Carla Bley, ktorá sa preslávila predovšetkým ako autorka a aranžérka mala dianie na pódiu počas celého predstavenia pod kontrolou. Napriek tomu, že svoj klavírny part vždy hravo a s ľahkosťou zvládla, bolo by asi nefér tvrdiť, že svojou hrou môže ohroziť pozície takých klavírnych virtuózov, akými sú jej rovesníci Chick Corea a Herbie Hancock, alebo o niekoľko generácii mladšia japonská smršť menom Hiromi.

Steve Swallow je známy tým, že ako jeden z prvých kontrabasistov sa rozlúčili s týmto nástrojom a prešiel výhradne k hre na elektrickú basgitaru. Počas celého koncertu veľmi presvedčivo a sústredene, s privretými očami hral svoj doprovodný basový part. Najväčší ohlas však zaznamenali jeho typické sóla, odohrané prevažne vo vyšších polohách. Kto by však očakával basovú ekvilibristiku a’laVictor Wooten, odchádzal by z koncertu asi sklamaný. Ale to už by sme boli asi v inom žánri. Swallowova skromná virtuozita sa prejavila v každej z odohraných skladieb, predovšetkým v pokojných pasážach, ktoré boli základom celého predstavenia.

Tretia skladba Naked Bridges/Diving Brides, ako vtipne uviedla Carla Bley, bola skomponovaná s pomocou Felixa Mendelssohna (pozn: Bartholdyho). Až v závere skladby bolo jasné, ako práve   Bartholdy Carle Bley pomohol, keď zazneli fragmenty jeho notoricky známeho svadobného pochodu. Tento už nejaký čas Carla Bley uvádza na koncertoch tria ako oslavnú ódu (alebo iróniu?) na nedávny sobáš Andyho Shepparda.

Skladbu Vashkar, ktorej nosným prvkom je opakujúci sa orientálny motív, uviedol Steve Swallow ako skladbu o púšti, intenzívnej horúčave, míľach piesočných dún a beznádeji.  Skladba vznikla v roku 1963 a je najstaršou kompozíciou na albume Trios, čo však z aranžmá skladby nebolo postrehnuteľné.

Pred poslednou skladbou večera, The Girl Who Cried Champagne, ktorá je jemnou bossa novou, Steve Swallow vysvetľoval publiku jej názov. Ťažko povedať, či sa pochválil alebo posťažoval, že Carla je posadnutá každodenným komponovaním a keď má pocit, že už je dielo hotové, prehlási, že si zaslúži šampanské, ktoré si vzápätí aj dopraje. Nasledujúci deň však vyhlási, že skladba ešte predsa len nie je hotová, ale šampanské je už vypité. Steve to prirovnal k príbehu o dedinskom chlapcovi, ktorý si vymýšľa, že videl vlka. Opakuje to dennodenne svojmu okoliu, ale nikto mu neverí. Až kým jedného dňa, keď sa vlk naozaj zjaví, chlapec skríkne “vlk!” ale nikto si ho nevšíma... známy príbeh. A práve preto sa táto skladba nazýva Dievča, ktoré kričalo šampanské!

Po nadšenom aplauze sa trio vrátilo na pódium zahrať prídavok. Bola ním skladba Utviklingssang z roku 1980, ktorej názov znamená v nórštine Rozvíjajuca sa pieseň. Túto publikom mimoriadne obľúbenú skladbu hráva trio najčastejšie na záver koncertu. CD Trios ňou však paradoxne začína. Ide o pôvodnú Carlinu skladbu, ktorá znie ako škandinávska ľudová pieseň a Carla Bley ju zložila po tom, ako sa stala v Osle svedkom protestu proti stavbe priehrad na juhu Nórska. Steve otvoril skladbu jednoduchým, pomalým,  tichým melodickým motívom. Pridala sa k nemu Carla a neskôr nastúpil Andy so saxofónom. Krásna melodika a lyrika evokuje tvorbu famózneho nórskeho saxofonistu Jana Garbareka. A nič iné ako táto skladba nemohlo byť dôstojnejšou rozlúčkou s nočnou Viedňou. A práve táto podmanivá melódia mi znela ešte dlho v ušiach na dlhej nočnej ceste autom domov.

Celý koncert pripomínal pokojne tečúcu rieku, nočný Dunaj, ktorý možno aj k nám raz po svojom prúde priplaví týchto úžasných hudobníkov. A ak by aj nie, do Viedne je to čo by kameňom dohodil…

Záverom by som rád poďakoval klubu Porgy & Bess za to, že nám umožnil návštevu koncertu. Už teraz sa tešíme na ďalšiu spoluprácu. 

Set-list:

1.    Wildlife

l.  Horns

ll.  Paws Without Claws

lll. Sex With Birds

2.    Rut

3.    Naked Bridges/Diving Bridges

4.    Spot

5.    Healing Power

6.    Saints Alive

7.    Tricycle

8.    Vashkar

9.    The Girl Who Cried Champagne

l.   Part one

ll.  Part two

lll. Part Three

10.  Prídavok: Útviklingssang

Poznámka k set-listu -  mám v rukách originál, na ktorom sú uvedené aj alternatívne skladby, ktoré hrané neboli. Pre skutočných fajnšmekrov uvádzam ich názvy. Možno tí snaživejší budú mať to šťastie a zastihnú trio ešte na niektorom z koncertov aktuálneho turné, kde majú šancu skladby odoznieť :

• Permanent Wave
• Mister
• Sidewinders in Paradise
• Baby Baby
• Potación De Guaya
• The Lord Is Listening To Ya, Hallelujah
• Lawns

Foto a text: Marian Pavlík