Nikolaj Nikitin: Napriek dlhoročnej spolupráci sme hľadali cestu k sebe

Stretol som sa so saxofonistom, pedagógom a skladateľom Nikolajom Nikitinom. Hovorili sme o jeho najnovšom CD Altar, ktoré nahral s klaviristom Ľubošom Šrámekom. Taktiež sme sa rozprávali o jeho najbližších hudobných plánoch a aktivitách.

 

 

Prednedávnom si spolu s Ľubošom Šrámekom vydal CD Altar. So Šrámekom sa poznáš a spolupracuješ už dlhé roky. Pamätám si, že ste mali aj koncerty v tomto zložení. Prečo ste sa až teraz rozhodli nahrať CD, ktoré je zložené iba z dua saxofón, klavír?

 

Ambícia nahrať CD bola už dávnejšie. Medzičasom sme však robili na väčších projektoch, aj samostatne, aj spoločne sme si zahosťovali. Prvý záznam je z ruského mesta Murmansk z roku 2011. K nahrávaniu dua sme sa odhodlávali aj v roku 2014, dokonca som premýšľal nad stým urobiť svoj album ako duá s rôznymi interpretmi. S odstupom času som rád, že som nechal túto myšlienku dozrieť, získal skúsenosti z rôznych projektov. Vôbec neľutujem, že sme počkali. Na realizáciu CD a aj koncertov treba nemalé finančné prostriedky. Okrem súkromných sponzorov musíme veľmi poďakovať verejným zdrojom. Fondu na podporu umenia, Bratislavskému samosprávnemu kraju, ale aj SOZA, či mestu Bratislava.

 

Hudba na CD je veľmi moderná – zložená z vašich autorských kompozícií aj prevzatých diel. Nakoľko je rozdielne nahrávať, hrať a dramaturgicky koncipovať štruktúru CD v duu v porovnaní s kvartetovým obsadením?

 

Duo je rozhodne osobnejšie, ale všetko je to o tom, akú máš predstavu a akú hudbu ideš nahrávať. U mňa vzniká hudba už s predstavou obsadenia a jasnou dramaturgiou. V tomto štádiu mi je jedno o aké teleso ide. Ak ma inšpiruje nejaký umelec, rátam s ním už pri písaní. Samotná dramaturgia CD sa už dolaďuje keď je hotová nahrávka a môžeš počuť všetku hudbu ako celok.

 

 

Bolo pre vás s Ľubošom náročné zhodnúť sa vo výbere a celkovom koncipovaní hudby na CD?

 

Vôbec. Intuitívne sme siahli po našich obľúbených skladbách a skúšali sme, čo z toho vieme spraviť. Netlačili sme to do nových skladieb, do niečoho, čo musí byť silou mocou súčasné a aktuálne. Vybrali sme svoje staršie veci, obľúbený štandard. Jedinou novou skladbou je skladba "The Rita" a premiéru má  aj skladba "Altar", ktorej pôdorys je z roku 2009. Mal do byť pôvodne svadobný pochod na vlastnú svadbu venovaný mojej manželke. Skladbu som písal tak, aby ju už vtedy interpretoval Ľuboš, ale nakoniec som sa rozhodol inak, keďže skladba mi prišla charakterovo skôr meditatívna ako slávnostná. Tak som teraz siahol do šuflíka.

 

Pri počúvaní albumu som mal veľakrát problém rozlíšiť či ide o improvizované pasáže, alebo o rozpísané časti. Nakoľko ste nechali hudbe voľný priebeh?

 

Je to tak ako hovoríš. Niektoré skladby majú nakomponovanejší pôdorys, témy aj konkrétne pasáže s vyhrávkami, niektoré sú takmer úplne otvorené a voľne. Nejde to rozlíšiť a teším sa z toho.

 

 

Aký je rozdiel pre teba ako sólistu hrať v duu a v klasickom kvartetovom obsadení? Vyhovuje ti niektorá z týchto polôh viac?

 

Neviem, či odpoviem tak aby som komplexne zachytil rozdiely. Z osobnej skúsenosti som sa cítil v kvartete ako líder, jediný autor. Samozrejme, že som nechal na starších a skúsenejších spoluhráčoch spôsoby interpretácie, štýlové prvky a cúvol pred ich nápadmi. To bolo naozaj silné, mať ľudí o 2-3 generácie starších, čo mali neporovnateľné skúsenosti. (G.Jonáš, J.Griglák, J. Dome) Idea a hudba však išla čisto zo mňa a preto som oslovil aj konkrétnu rytmiku. 

 

Duo je iný svet. Resp. dva svety. Ľubošov a môj. Napriek dlhoročnej skúsenosti sme tento raz naozaj hľadali cestu k sebe. Spoznali sme svoje hudobné polohy, naučili sa nájsť prieniky a podporovať sa a dávať si priestor v tom, kde sme doma. Ľuboš mi asi najviac pomohol v hľadaní si hudobnej individuality (music personality) a sféry, v ktorej som najviac doma. Opäť vnímam Ľuboša ako skúsenejšieho a je mi stále zároveň učiteľom. Dovolím si však povedať a myslím si, že to potvrdí každý kto pozná jeho hru, že na CD Altar otvára a posúva ďalej svoje možnosti improvizácie a interpretácie. Aj pre tých čo ho poznajú veľmi dobre, nie je na tomto CD tak čitateľný a rozpoznateľný, čo dokázali slepé testy, keď CD púšťal kolegom.

 

 

Gratulujem vám k vášmu koncertu ako pred kapely pred John Patitucci electric guitar quartet, ktorý sa uskutoční už o chvíľu v bratislavskom SRo. Môžeme sa tešiť aj na spoločné muzicírovanie s Patituccim?

 

Ďakujeme. Myslím, že je úžasná možnosť stáť v jeden večer na jednom pódiu a budeme čas sa stretnúť a porozprávať.  Po ceste a príprave na jeho náročný koncert by sme ho neradi  rozptyľovali. Určite by nás však potešilo  do budúcnosti spolupracovať s takýmto velikánom.

 

Aké sú tvoje najbližšie hudobné plány a aktivity? – či už s albumom Altar, alebo všeobecne. 

 

Tento rok bude naozaj náročný. Momentálne začala séria koncertov s Robom Pospišom a Martinom Sillayom s projektom Tribute to Ján Cikker, kde hráme naživo skladby z CD Ján Cikker 105 (Realmusichouse 2016). Súčasne pôsobím vo fantastickom súbore Cluster ensemble, ktorý chystá nový repertoár na veľmi aktívnu sezónu. Altar zaznie postupne v lete aj na jeseň a ak všetko dobre dopadne, tak aj za morom v spolupráci s Hankou Gregušovou. Popritom začínam písať tretie sláčikové kvarteto ovplyvnené spoznávaním súčasnej komponovanej aj improvizovanej hudby.

 

Posledné obdobie som sa sústredil hlavne na pedagogickú činnosť a nachádzam v tom neustálu radosť, inšpiráciu a poslanie. Vďaka mojej kolegyni Janke Sršníkovej mám možnosť byť v kontakte s naším školským Big bandom na ZUŠ F. Oswalda. 

 

 

Dávid Oláh

Foto: Lea Lovišková