Nikolaj Nikitin: Dúfam, že sa hudbou podarí šíriť viac lásky a pochopenia

Saxofonista, pedagóg a skladateľ Nikolaj Nikitin je neustále veľmi aktívny a jeho kariéra sa v poslednom období rozširuje okrem koncertovania a nahrávania, o ďalšie nové činnosti. Viac sa dozviete po prečítaní nášho rozhovoru.  

 

 

Prednedávnom si odohral niekoľko koncertov v Izraeli. Povedz nám ako k tomu došlo, kde a s akým projektom si tam vystúpil?

 

Celý projekt vznikol spolupráci s novým Slovenským inštitútom v Izraeli a jeho riaditeľom Jakubom Urikom. Spolu s Ľubošom Šrámekom sme spojili sily s českým hudobníkom Miroslavom Hloucalom, ktorého podporil Český dom v Izraeli. Z domácej scény s nami hrali vynikajúci hudobníci. Saxofonista a skladateľ Shlomi Goldenberg, kontrabasista Gilad Ephrat a bubeník Henry Vered. Hrali sme štyri koncerty na rôznych miestach. V Starej Jaffe, v Ashdode, v mestečku Karmiel a v Rishon Lezion. Túto spoluprácu plánujeme Ďalej rozvíjať a v decembri pozýva,me Shlomi Goldenberga do Bratislavy.

 

Ako na teba pôsobilo tamojšie publikum a prostredie? 

 

Publikum je famózne. Aj vďaka kultúrnej diplomacii sa potvrdilo, že o náš región je silný záujem. Či už ide o skvelých výtvarníkov, alebo o jazz. Väčšinou sme mali úplne plno. A to sme hrali aj v nedeľu poobede. 

 

Počas svojej kariéry si koncertoval na mnohých miestach na Slovensku aj v zahraničí. Ktoré miesta ti boli najsympatickejšie a prečo? 

 

Odjakživa mám rád menšie slovenské mestá ako Bardejov, Bojnice, či Dolný Kubín, kde sme už dlhšie nehrali.  Samozrejme aj väčší prešov a Košice. Zo sveta sú to určite New York a Rím.  Je to atmosférou a samozrejme kultúrou miest. 

 

 

Aké sú rozdiely v podpore kultúry a jej prezentácie na Slovensku a v zahraničných krajinách, ktoré ti boli najsympatickejšie? 

 

Každá krajina má špecifickú kultúru a od toho sa odvíja aj pozícia umenia a umelcov. Myslím, že sme stále málo sebavedomí, tímoví a chýba nám veľmi kultúrna profesionálna infraštruktúra smerovaná dovnútra, ale aj do sveta. Našťastie sa to mení a vyvíja. Verím, že sa postupne viac umelcov dostane pod prestížne vydavateľstvá a otvorí to cesty hlavne mladým. Spomeniem duo Lash and Grey, alebo Davida Kollára. Samozrejme bratia Hodekovci a dlhodobo Martin Valihora. To sú príklady z mojej branže. 

 

Ako ťa ovplyvnil príchod pandémie a lockdownov? Po profesionálnej aj súkromnej stránke.

 

Celkovo ma to spomalilo. Tesne pred pandémiou sa nám narodila dcérka, už tretí potomok v poradí. Svoju energiu som viac venoval tvorbe, práci v štúdiu a momentálne už som aj redaktor rádia Devín. Je to práca ktorá ma veľmi baví a neustále udržuje pri informáciách o hudbe. 

 

Čo sa týka tvorby a hudby, snažím sa viac sústrediť na región a miestnych hudobníkov a malé štúdia. Štyri albumy sme nahrávali po svete a teraz objavujeme viac domácu scénu.

 

Od vypuknutia vojny na Ukrajine si bol jedným z hudobníkov, ktorí sa zapojili do benefičných koncertov na podporu Ukrajiny. Čo pre teba ako pre jazzového hudobníka znamená a symbolizuje táto situácia?

  

To čo sa na Ukrajine deje, vo mne vyvoláva neistotu, strach a neskutočnú bezradnosť. Neveril som, že sa takáto krutosť niekedy vráti. 

 

Neustále mám na mysli ľudí, ktorí trpia a zároveň som znechutený, v koľkých ľudí je zlo, cynizmus a hlúposť. A narastá to. Ak môžem, tak pomôžem. Bojím sa však súčasnej spoločnosti.

 

 

Okrem častej koncertnej a štúdiovej činnosti doma aj v zahraničí, pôsobíš aj ako dramaturg, moderátor hudobnej relácie bližšie k jazzu, pedagóg, máš rodinu. Ako to všetko stíhaš?

 

Pôsobím ako pedagóg na ZUŠ a redaktor na rádiu Devín (celkom päť relácií). Nestíham nič. V súčasnosti pracujeme na Medzinárodnej jazzovej dielni Doda Šošoku v Piešťanoch s Ľubošom Šrámekom a priateľmi z Piešťan. Potrebujem byť asi pod tlakom. 

 

Ako ste prišli s nápadom založiť medzinárodný workshop? Na Slovensku ich je niekoľko. Čím bude tento iný?

 

Inšpirácia prišla zo zahraničia. Je pravda, že aj na Slovensku máme niekoľko takýchto workshopov, ale chceli by sme založiť prvý medzinárodný workshop, kde budú lektori nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech a Maďarska. Okrem výuky hry na nástrojoch a hry v ansámbli, budeme ponúkať aj lekcie kompozície, hudobného manažmentu, produkovania, rapu či práce s hudobným softvérom.

 

Záujemci budú mať možnosť každý večer jamovať v hudobnom klube a uskutoční sa aj koncert lektorov. Taktiež nepôjde o výhradne jazzový workshop, ale v ponuke budú aj naši kolegovia, ktorí sa venujú príbuzným žánrom ako je soul, neo soul, hip–hop a podobne. Ponuka kurzov v rámci workshopu bude teda veľmi bohatá. Som presvedčený o tom, že každý si tam nájde to, čo ho zaujíma. Všetko sa to bude odohrávať v Piešťanoch, čo je študentské a turistické mesto s úžasnou atmosférou. 

 

Aké sú tvoje aktuálne aj budúce aktivity, vízie a ciele? Na čo sa môžu fanúšikovia tešiť?

 

Pracujeme s Ľubošom Šrámekom na novom albume, ktoré bude úplne iné ako naše počiny doteraz. Od inštrumentácie až po žánrové rozhranie. Plánujem rozbehnúť malé nezávislé vydavateľstvo pre svojich priateľov a blízkych. V lete budeme mať koncertné turné po slovenských a českých mestách s americkým spevákom JD Walterom, čomu sa veľmi teším. Ide o fenomenálneho umelca a pedagóga. Mojou víziou je homogénnejšia scéna, viac fanúšikov na koncertoch (champaign for everyone!), viac predanej autorskej hudby. Dúfam, že sa hudbou podarí šíriť viac lásky a pochopenia.

 

 

 

 

Autor: Dávid Oláh

Foto: Rudolf Baranovič