Ambiciózne české vydavateľstvo Bivak Records vydalo už nejeden skvelý počin a u mňa čaká na recenzovanie hneď niekoľko podarených titulov. Jeseň bola, zdá sa, u našich západných susedov a bratov z jednej slávnej medzivojnovej republiky (ktorej 105. jubileum sme si 28. októbra pripomenuli), štedrá na jazzové produkcie. Nejde však len o kvantitu, pretože projekt "Nostalgia" kontrabasistu Jiřího Slavíka je dôkazom vyváženého komponovania, zvukovo bravúrneho nahrávania a moderného produkovania.
Deväť skladieb albumu "Nostalgia" je prehľadom nových trendov v žánrovo klasickejšom formáte swingujúceho, akustického, jazzového tria. Štyri kompozície sú z pera Jiřího Slavíka a ostatné sú verzie slávnych štandardov od velikánov jazzu, či tri úsmevné re-interpretácie chronicky známych melódií. Úvodná Slavíková bossanova My London Past je so silnou melodickou štruktúrou hneď na úvod priam hymnickým vyvrcholením, ktorý už v takejto melodickej kondícii na albume nenájde konkurenciu. Zato nás "Nostalgia" ako keby previedla plejádou ortodoxných postupov pri kreovaní toho čo poznáme ako jazz.
Swingujúce Same Old S je poctou všetkým jazdcom na ride čineloch a pútnikom po hmatníku kontrabasu, ktorí to s hudbou otcov zakladateľov myslia vážne. Skvelo interpretované rify, správne nasadený stoptime a ideálna gradácia na pomerne krátkej ploche troch minút. Jednoducho rádiový straight ahead swing ako sa patrí. Nasledujúca Lullaby Georga Gershwina je výnimočnou baladou, v ktorej sa pekne ukáže citlivý prístup britského bubeníka a perkusionistu Paula Clarvisa. Aj napriek upriameniu sa na cinkavé efekty namiesto komplexnejšieho rytmizovania tejto verzii nič nechýba. Clarvis volí ako sprievodný program celej vláčnej zádumčivosti kompozície, pôvodom z roku 1919, ľahké vibrácie plechov namiesto dunivosti membrán. Ľahkosť a sústredenosť každého perkusívneho gesta sa tu snúbia do úhľadného a nanajvýš citlivého celku. Tento charakter rytmického prístupu tandemu Slavík – Clarvic je podčiarknutý aj vo štvrtej Paul’s Noble Waltz.
Mierne hravá a hojdavá atmosféra necháva naplno vyznieť aj majstrovstvo tohto tria v práci s dynamikou, teda s tým rozkladom kompozície do bohatej štruktúry rôznofarebných plôch a textúr zvukov a ich dôrazov, či nerušených doznievaní exponovaných tónov. Pojem doznievania, alebo voľného vyznenia nástrojovej kvality je priam esenciálnou súčasťou albumu "Nostalgia". Tomu zodpovedá aj výber cover verzí, ako napríklad Mingusovej eponymnej Nostalgia in Times Square. Nasledujúca dekonštrukcia westernovej odrhovačky Red River Valley, síce zapadá do skladačky zvoleného leitmotívu celého albumu, zároveň, je však asi najmenej inovatívnou. O to zaujímavejšie je zvukomalebné uchopenie inak rovnako chronickej It´s a Long Way to Tipperary. Klavír Liama Nobla, ďalšieho Brita v triu, spolu s metličkovou technikou Paula Clarvisa výborne napodobnilo valiaci sa parný vlak, čo tento opočúvaný motív jednoznačne zachránila. Predposledná And Then It Did Come, je najexperimentálnejšou ale aj najnostalgickejšou časťou tejto púte po zákutiach tradičného jazzu v jeho najmodernejšom kompozičnom a zvukovom šate.
Na záver nás toto trio však nenechá len v zajatí nostalgických spomienok, ale tieto sa pokúsi rozrušiť defragmentáciou ďalšej, tentoraz aj československej klasiky Škoda lásky. Hoci by sa mohlo zdať, že jej atmosféra "Nostalgiu" len zvýrazní, opak je pravdou: ako keby sa za každou známou frázou tejto zľudovelej skladby skrýval huncútsky úsmev Jiřího Slavíka relativizujúceho celý topos nostalgie. Toto CD je odporúčania hodným počinom a poslucháč nemusí mať obavu, že by ho britsko-české trio malo v pláne uvrhnúť do melanchólie spomienok.
Autor: Miroslav Haľák
