Na mojom pracovnom stole sa postupne vrstvia albumy, ktoré si zaslúžia byť recenzované. Je to tak už pár rokov. No zakaždým, keď niečo obzvlášť zaujímavé zaujme už dlhšiu dobu miesto v poradovníku adeptov na hlbšie vypočutie a popísanie, začne ma ten stav škrieť, omínať. Hoci iné pracovné povinnosti mi neumožňujú oddať sa písaniu o hudbe v takej miere v akej by som si to možno želal, ten nepokoj ma nakoniec aj tak nakopne. Preto si večer zoberiem na kolená počítač a za zvukov analyzovanej hudby uvažujem o tom ako uchopiť ten éterický stav estetického zadosťučinenia z počutého. České kvarteto Point of Few a ich album "Open to Closeness" je posledným počinom z roku 2022, ku ktorému ešte mám potrebu sa vyjadriť.
Začnem zhodou okolností. Album partie v zložení Petr Smékal – tenorsaxofón, Radim Přídal – gitara, Vlastimil Škoda – basová gitara, Marek Antoňů – bicie, s hosťujúcim Jasonom Lindnerom, ktorý sa postaral o zvukový design nahrávky, ma zastihol v čase, kedy vrcholila výstava k téme stromu, ktorú som pripravil pre rakúsky Belvedere. (Bližšie info nájdete tu.) Bolo pre mňa fascinujúce vidieť, ako si environmentálne témy, ktoré boli kľúčové aj pre samotnú výstavu, nachádzajú cestu všetkými médiami a ako rezonujú naprieč umeleckými druhmi, žánrami či kultúrnymi oblasťami.
Sympatickú ambíciu kapely Point of Few pracovať s otázkou ekologickej udržateľnosti, respektíve pozície človeka v rámci prírody, vidieť už na materiálnom spracovaní obalu, v ktorom sa chvályhodne šetrilo plastom. Aj vizuál CD je vydarený: tvoria ho fotografie členov kapely vnútri lesa s obrazovou kulisou reprodukujúcou výjav hustej flóry. Tieto konceptuálne nápady skvelo korešpondujú s hudbou albumu. V každej kompozícii počuť snahu vydať sa po obsažných odbočkách mimo mainstream hudobnej produkcie. Rytmické štruktúry sa na ploche deviatich skladieb fluidne menia, prelínajú a korelujú s elektrizujúcimi harmóniami, generovanými predovšetkým efektami skreslenou gitarou a fusion saxofónovou linkou. Hudba tohto českého kvarteta je obohatená o syntezátorové a postprodukčné schopnosti skladateľa a producenta Jasona Lindnera, ktorý sa preslávil hlavne spoluprácou na Bowieho poslednom albume "Blackstar". Výsledok síce nie je unikátnym objavením nevídaného, pretože sa zreteľne hlási k tendenciám moderného jazzu, syntetizujúceho širokospektrálne vplyvy do zvukovo a ideovo pluralitného celku, ale spôsob akým to robí je nadpriemerne kvalitný. Tá kvalita je nie len zvukového, ale aj obsahového a aranžérskeho rozmeru.
A nakoniec ešte jeden úsmevný detail potvrdzujúci zelené hľadisko projektu Point of Few, a tým je integrovanie hlasu svetoznámeho dokumentaristu prírody Davida Attenborougha do konceptu albumu. Zostáva len dúfať, že tento bod pohľadu, teda bod z ktorého sa snažíme chápať sami seba ako neoddeliteľnú súčasť nášho životného prostredia, nebude hľadiskom menšiny, alebo len malej skupiny bezmocne sa prizerajúcej deštrukcii sveta. Zrejme tieto obsahy do ich hudby nadinterpretujem, ale v tom je čaro umenia, dielo má byť otvorené, aby dokázalo poňať pálčivé otázky, ktoré divákovi a poslucháčovi pri jeho vnímaní vyvstávajú. Open to closeness!!!???...
Autor: Miroslav Haľák
