Koncert Tariškovho elitného kvinteta: Moderný jazz s prvkami latina a slovenskej ľudovej hudby
Mesiac apríl bol na jazzové koncerty veľmi bohatý. Väčšina hudobníkov organizuje koncertné turné práve v tomto období roka. Jedným z týchto jazzmanov bol aj náš vynikajúci saxofonista Radovan Tariška, ktorý vystupoval s hviezdnymi americkými hosťami. V utorok 10. apríla predviedol Radovan Tariška Quintet svoje umenie v bratislavskom Štúdiu 2 v budove Slovenského rozhlasu.
Tariška si prizval nesmierne zaujímavých umelcov. Menovite to bol Essiet Okon Essiet na kontrabase, Benito Gozales – klavír, Dávid Hodek – bicie nástroje a na trúbke hral fenomenálny Alex Sipiagin. Koncert odpálila autorská téma Benita Gonzaleza v latinovom a modálnom štýle. Kapela predviedla vynikajúce výkony, či už po kolektívnej alebo individuálnej stránke. Večer mal výbornú dramaturgiu, keďže odzneli kompozície rôznych členov kvinteta.
Radovan nastúpil na sólo ako prvý - predviedol výbornú expresívnu improvizáciu ako sa na latinovú hudbu patrí. V kompozícii "Steping Zone", ktorej autorom je Alex Sipiagin, odznelo krásne intro kontrabasu. Essiet Okon Essiet má neuveriteľný nadhľad, zmysel pre krásu, čistotu zvuku a brilantnú techniku. Svojim rubatovým sólovým úvodom nás dostal do vyššieho stavu. Téma pokračovala v rytme jazzového valčíka. Alex Sipiagin dokázal svoju elitnú hráčsku, kompozičnú aj aranžérsku úroveň. V jeho improvizácii bol cítiť vplyv velikánov ako Miles Davis, Woody Shaw a Clifford Brown. Gonzalez vo svojom sóle vsadil na Tynerovský koncept hry - pentatoniky striedal s klasickými bopovými linkami. Pokračovalo sa skladbou Benita Gonzaleza s názvom "Visionary", kde ma najviac zaujala samotná téma po rytmickej, harmonickej aj formovej stránke. Tariška sa v tejto rýchlej swingovej skladbe úplne uvoľnil a zahral fantasticky vystavané sólo založené na modernom modálnom koncepte vychádzajúceho z kvarteta Johna Coltrana či súčasníka Kennyho Garretta. Jeho technika, zmysel pre rytmus, vynikajúci výber tónov a zvukové efekty sa skĺbili do jedného logického celku, a vytvorili krásny hudobný moment.
Čarovné boli záverečné časti úvodných skladieb kedy Sipiagin a Tariška improvizovali cez seba. Išlo o neopakovateľné chvíľe plné zaujimavých kontrastov, napätia a uvoľnenia.
Po smršti avantgardných výkonov sa pokračovalo jemnejšie - témou "Latino Egg" v štýle Calypso. Skladba v sebe niesla viacerých latinových rytmov, ktoré sa logicky striedali. Harmonicky išlo o zmenu durových a molových pasáží. Tariška predviedol ako vždy úžasné sólo, ktoré založil na minimalistickom prístupe. Bol tu počuť veľký vplyv legendárneho Sonnyho Rollinsa. Sympatická a zábavná bola jeho citácia domácej ľudovky "Kohútik jarabí" a následných „fujarových“ lydických motívov, ktoré publikum patrične ocenilo úsmevom a potleskom. Do muzicírovania zapojil líder aj divákov, ktorí opakovalo jeho jednoduché hudobné motívy. Rytmické tancovanie na dvoch alebo troch tónoch následne dostal do krásneho kontrastu s mdoernými Coltranovými linkami, bebopovými cliché frázami, a alikvótnymi zvukovými efektami. Gonzalez prístupil k sólu úplne unikátne - bitonálny tónový materiál spolu s half timovým feelingom krásne kombinoval s jednoduchými akordickými tónmi.
Po búrlivom potlesku sa kapela musela vrátiť a zahrať prídavok – skladbu "Red Apple " z Tariškovho CD Folklore To Jazz. Po excelentných sólach Sipiagina a Tarišku, ktorý sa krásne vyhrával s harmonickou molovou stupnicou aj citáciou Ellingotonovej témy "Caravan" a odkazoval na hráčov ako John Zorn. Na záver predviedol svoj svetový formát aj Dávid Hodek, ktorý sóloval cez celú formu a úžasne vygradoval celý koncert.
Kvinteto Radovana Tarišku nesklamalo a do bodky splnilo, čo si predurčilo – prinieslo na Slovensko špičkový americký jazz svetovej úrovne. Gratulujem Tariškovi k tomuto úspešnému turné a touto cestou vyjadrujem svoju vďaku za organizáciu masterclassu, ktorý sa uskutočnil v deň koncertu. Mladá generácia hudobníkov využila možnosť porozprávať sa s členmi Tariškovho kvinteta o jazze ako takom, ale aj o konkrétnej problematike jazzového štýlu, či o jednotlivých nástrojových a remeselných špecifikách. Už teraz sa teším na Radovanove ďalšie projekty.
Dávid Oláh
Foto: Marek Dorčík
