O projektoch SOLE a Manuša, ktoré v uplynulých rokoch iniciovala speváčka Júlia Kozáková, sme už niekoľkokrát informovali. Práve tradičnejšie zameraný projekt Manuša vyráža onedlho na letné turné, ktorého súčasťou je aj viacero zahraničných destinácií a zoskupenie SOLE by malo po nedávnych sessions vo vychytených štúdiách Sono Records, vydať nový album. Pri jeho nahrávaní vychádzali členovia z tradičných piesní nielen okolitých krajín, ale napríklad aj Švédska či Španielska.
Práve so Španielskom úzko súvisí aj nová oblasť záujmu Júlie Kozákovej. Nedávno sa vrátila zo študijného pobytu v andalúzskej Seville, o ktorom nám napísala niekoľko slov. Záujem o flamencovú hudbu vyplynul u Júlie z rôznych stretnutí a zhody okolností. „Počas štúdia hudby na SOAS University of London som mala voľný predmet interpretácie, v ktorom som si mohla vybrať akúkoľvek hudobnú tradíciu a študovať ju s profesorom podľa vlastného výberu,“ hovorí Júlia. „Bez váhania som to využila na to, aby mi niekto pomohol ponoriť sa do čara a hĺbky flamenca. Vždy mi to pripadalo ako príliš veľká výzva na to, aby som sa do toho pustila po vlastnej osi, bez akéhokoľvek pedagogického vedenia. Totiž vždy, keď som sa začala o flamencovú hudbu zaujímať sama, narazila som veľmi rýchlo na komplexnosť rytmických cyklov (compás) a vôbec som nebola schopná ani počuť ani rátať doby v 12-dobových taktoch, či rozoznávať akúkoľvek hudobnú štruktúru v tom, čo som počula. Naše slovenské uši sú totiž vychované v prvom rade na štvordobé takty ako v tradičnej, tak v populárnej hudbe. Takisto flamenco má nespočetné množstvo štýlov (palos) s ich vlastnými charakteristikami. Keďže bola pandémia a ja som ju trávila na Slovensku, oslovila som tanečníčku Libušu Bachratú a gitaristu Stanislava Kohútka, čo sú známe mená flamencovej komunity na Slovensku, a tí sa mi prvý rok venovali. Neskôr som natrafila na flamencovú školu s Seville (Taller Flamenco), ktorá ponúkala aj online hodiny flamencového spevu. Tak som na jeseň 2021 začala študovať online so speváčkou Silvia Reina.
Je logické, že komplexnosť flamencového štýlu podnietila Júliu k radikálnejšieho riešeniu. „Od začiatku mi bolo jasné, že najlepšie urobím, ak sa vyberiem priamo do kolísky flamenca. Verím, že ak chce niekto pochopiť hudbu inej kultúry, potrebuje nutne doslova jej fyzický zážitok. Potrebuje ju nasať, zažiť v jej prirodzenom prostredí a potrebuje vidieť, ako sa deje mimo pódia. Tento rok sa to konečne podarilo a v júni som takmer na tri týždne mohla vycestovať priamo do Sevilly. Toto bola moja prvá andalúzska návšteva a bolo to presne tak, ako som očakávala – tento región ma absolútne uchvátil. Každý deň som mala hodinu spevu so Silviou Reinou, s ktorou sme sa prvýkrát stretli osobne a na hodinách nás sprevádzal skvelý gitarista Antonio Gamez. Dali sme dokopy pomerne široký repertoár z rôznych flamencových štýlov – fandangos, tangos, granaina, petenera, sevillanas, guajiras, tientos a solea. Taktiež som mala každý deň hodinu rytmu a tleskov (compás y palmas) s tanečníkom Felipe Mato Perez. To bolo neuveriteľne obohacujúce, pretože ma učil počúvať flamenco oveľa komplexnejším spôsobom – spev ako jeden celok s tancom, rytmom a gitarou. A tak to má byť myslím v každej hudbe, akurát vo flamencu ak sa tento celok nedeje, skrátka to nemôže fungovať.
Veľmi ma oslovilo ako veľmi to mesto žije flamencom v rôznych formách. Existuje nespočetné množstvo tzv. tablaos, čo sú malé flamencové divadlá, kde sú častokrát aj tri predstavenia za večer. Tiež existuje miesto, ktoré sa volá peña, kde ide viac o celovečerné flamenco aj s prestávkou. Je to spoločenská udalosť, kde chodia aj rodinní príslušníci vystupujúcich a na konci umelci vždy pozvú na pódium všetkých flamencových tanečníkov/-čky, spevákov/-čky, aby sa pridali a končí to spoločnou fiestou. Takto som zažila legendárnu tanečníčku Concha Vargas a to, čo tam vytvorili, bolo to najlepšie hudobné vystúpenie, aké som kedy v živote naživo zažila. No a napokon sa tam dajú zažiť tzv. tertulias flamencas, alebo flamenco jam session, čo je voľný formát pre kohokoľvek, kto má chuť si zahrať, zaspievať, zatancovať, či sa len tak sa zabaviť pri flamencu. To funguje krásne lebo keď ste s ľuďmi na jednej hudobnej lodi, improvizácia je vo flamencu kľúčová – presne ako v jazze. Všetky tri formáty tam boli na dennom poriadku na rôznych miestach.“
Speváčka, ktorá vo svojej hudbe čerpá predovšetkým z rómskej kultúry a stredoeurópskeho folklóru, našla množstvo spojitostí priamo s flamencom. „Flamenco má pre mňa veľa spoločné s rómskou hudbou na pocitovej úrovni. Hlboké emócie (či už smútku, alebo vášne a radosti), pre ktoré som sa zaľúbila do rómskej hudby nachádzam aj vo flamencu. Pamätám si krásnu vetu, ktorú mi povedala moja učiteľka Silvia: 'Musíš trpieť, keď spievaš flamenco!' Je to tak. Je to pre mňa veľká inšpirácia. Rada sa tam budem vracať a verím, že sa mi podaria tieto rôzne kultúrne vplyvy zapracovať aj do vlastnej tvorby, využiť v repertoári kapely Sole, prípadne v budúcnosti vytvoriť medzinárodné spolupráce a výmeny medzi kultúrami.“
Júlia Kozáková – Manuša leto 2023
8. júla – Festival Pohoda, Trenčín
21.-22. júla – Trefpunkt Festival, Belgicko
25. júla – Musicastrada Festival, Taliansko
30.-31. júla – Viljandi Folk Music Festival, Estónsko
6. augusta – Rimavská Sobota
10. augusta – Jazzová Dielňa Doda Šošoku, Piešťany
11. augusta – Maraton Hudby, Brno
18. augusta – Trenčín
21. augusta – Clun, Veľká Británia
22. augusta – Machynlleth Festival, Wales, Veľká Británia
23. augusta – Birmingham Celebrating Sanctuary, Veľká Británia
9. septembra – Radvanský Jarmok
Júlia Kozáková – spev
Ľudovít Kotlár – klavír
Filip Urda – akordeón
Ľubomír Gašpar – kontrabas
Juraj Raši – bicie nástroje
Tento projekt bol z verejných zdrojov finančne podporený Fondom na podporu umenia.
Autor: Peter Motyčka podľa podkladov Júlie Kozákovej
