Júlia Kozáková vydala debut s názvom "MANUŠA"

Jazz, world-music, flamenco a k tomu mnoho iného. V rámci všetkých týchto žánrov sa už mohli poslucháči na domácej aj zahraničnej scéne stretnúť so špičkovou a okúzľujúcou speváčkou Júliou Kozákovou. Po spoluprácach s projektom Čhavorenge, pod vedením legendárnej rómskej speváčky Idy Kelarovej, sa Júlia Kozáková rozhodla vydať vlastný album s názvom "MANUŠA", na ktorom poslucháč nájde široký výber nápadito zaranžovaného a brilantne interpretovaného tradičného rómskeho piesňového materiálu.

Nie je prekvapením, že ako fundovaná odborníčka na rómsku kultúru, presne vedela koho osloviť a na jej debute sa objavuje doslova hviezdna zostava hudobníkov: Viliam Didiáš (husle), Ľubomír Gašpar (cimbal), Vojtech “Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigó (kontrabas) a ako hosť gitarista Zsolt Varady. Album pozostáva z trinástich kontrastných trackov, medzi ktorými môžeme nájsť piesne z viacerých kútov stredoeurópskeho regiónu.

Tie sa však zďaleka nelíšia iba svojim pôvodom. Pestrý kolorit nálad, emócii, farieb a výrazových prostriedkov, ktoré rómska hudba ponúka, sa Júlii a jej hudobníkom podarilo pri výbere repertoáru obsiahnuť naozaj spoľahlivo. Intenzívnu vášeň aj esenciu pokoja, hlboký smútok aj radosť zo samotného bytia, ľudskosť a nadhľad, horkosť života aj krásu nespútanosti,mystiku aj prozaickosť, to všetko poslucháč citlivo zavníma pri ponorení sa do hudobnej spovede Rómov z dôb minulých, s úctou a citom uchovanej na tomto albume. 

Jednotlivé úpravy a aranžmány sú ako ušité na mieru potrebám a potenciálu samotných piesní. Zatiaľ čo napríklad pri sériách zo stredného a východného Slovenska kapela predviedla neuveriteľnú šťavu, náboj a miestami až dychvyrážajúci tlak, pieseň ,,Šilalo Paňori“ (Studená Vodička) Júlia predstaví v nádhernej viachlasej a capella verzii. Aranžérskych fígľov je možné na celom albume nájsť také nespočetné množstvo, že mám problém spomenúť iba niektoré z nich. Osobne oceňujem napríklad vynikajúce cimbalové intro k piesni ,,Nane Maro, Nane Mas“ (Nie je chlieb, nie je mäso), aj následnú voľbu tempa nastupujúceho so spevom, ktoré by som označil vyslovene ako pôžitkárske. Nechýba množstvo precízne zahratých sól, v ktorých či už huslista Viliam Didiáš alebo cimbalista Ľubomír Gašpar, predviedli svoju remeselnú zručnosť a poriadnu dávku virtuozity. Rovnako netreba opomínať violu a kontrabas, ktoré v sprievodoch znejú mimoriadne kompaktne, zžito a harmonicky sýto. 

Rómska hudobná estetika ako taká má však aj svoje súčasné podoby a špecifiká, presahujúce žánrový rámec starých ľudových piesní. O to viac ma teší, že Júlia Kozáková pri tvorbe dramaturgie albumu "MANUŠA" myslela aj na tento fakt. Už vyššie spomínaného hudobného hosťa, popredného rómskeho gitaristu Zsolta Varádyho, môžeme počuť práve v takejto úprave piesne ,,Phendža Mira Dake“ (Povedali mojej mame), ktorú možno charakterizovať ako fúziu rómskej melodiky v doprovode intímnej bossa-novy, navyše so skvelým jazzovým gitarovým sólom, čo hodnotím ako esteticky mimoriadne kompatibilné a atraktívne zároveň. Netreba zabúdať aj na ďalší element, ktorý prispieva k fantastickému dojmu z výsledku a tým je samotný zvuk. Album bol nahrávaný a vydaný v známom Tonstudio Rajchman, ktoré je profesionálnym a kvalitným prístupom pri nahrávaní cimbalových kapiel známe v Čechách aj na Slovensku.

Keď som sa prvýkrát dopočul, že Júlia so svojimi hudobníkmi pracujú na novom albume, nesmierne som sa naň začal tešiť. A oprávnene. Už po prvom vypočutí som nadobudol presvedčenia, že "MANUŠA" bude presne to dielo, ku ktorému sa budem vracať pravidelne a opakovane do konca života. A ak sú náhodou medzi čitateľmi aj takí, ktorí ešte neprišli s krásou rómskej hudby nikdy do kontaktu, myslím, že toto je ten najvhodnejší okamih.  

Autor: Erik Kadlíček