Jazzman týždňa: Marcus Miller

Marcus Miller je americký skladateľ, producent a multiinštrumentalista. Najčastejšie ho vidno s elektrickou basgitarou (vďaka ktorej vyhrával ankety čitateľov aj kritikov), avšak hrá tiež na klarinet, saxofón, klavír a gitaru. Od sedemdesiatych rokov spolupracoval s hudobníkmi zvučných mien ako Miles Davis, Herbie Hancock, David Sanborn či Luther Vandross. Dvojnásobný držiteľ Grammy ako sólista nahral dvadsať úspešných albumov a podieľal sa na vzniku stoviek ďalších albumov. 

William Henry Marcus Miller Jr. sa narodil 14. júna 1959 v Brooklyne v štáte New York. Vyrastal v hudobníckej rodine a už od raného detstva ho k hudbe viedol jeho otec William, ktorý bol organistom a vedúcim speváckeho zboru a neskôr ho učil tiež jazzový klavírista Wynton Kelly. Ako trinásťročný zvládol klarinet, klavír a basgitaru a v tej dobe začal písať vlastné skladby. O dva roky ako hudobník pravidelne pracoval v New Yorku a príležitostne hral na basgitaru a písal hudbu pre jazzovú flautistku Bobbi Humphrey a klavíristu Lonnie Liston Smitha. Po dvoch sólových R&B albumoch, ktoré mu v osemdesiatych rokoch vydali Warner Bros. nasledoval spoločný album s bubeníkom Lenny Whiteom a spevákom Markom Stevensom The Jamaica Boys. V tej dobe sa začala jeho vyše dvadsaťročná spolupráca so saxofonistom Davidom Sanbornom. Po ich prvom spoločnom albume Hideaway (1980, Warner Bros.) nasledoval Voyeur (1981, Warner Bros.). Miller do albumu Voyeur o.i. napísal skladbu „All I Need is You“, za ktorej interpretáciu dostal Sanborn ten rok Grammy. Ďalší významný hudobník, s ktorým Miller začal v osemdesiatych rokoch pracovať bol Miles Davis. Počnúc od albumu The Man with the Horn, Miller spolupracoval s Davisom niekoľko rokov a dokonca skladal takmer všetku hudbu do Davisovho albumu Tutu. Asi najvýraznejšie je prácu Marcusa Millera vidno v jeho spolupráci so soulovým spevákom Lutherom Vandrossom. Miller viac ako polovicu Vandrossových albumov produkoval, skladal a na mnohých ho počuť aj hrať. Za hit „Power of Love/Love Power“, ktorý pre Vandrossa napísal, získal Miller v roku 1991 svoju prvú Grammy (v kategórii R&B pieseň roka). 

Náš rozhovor s Marcusom Millerom pre Jazz.sk nájdete tu: Marcus Miller: Začínam odznova

Marcus Miller sa od konca osemdesiatych rokov venuje tiež filmovej hudbe a dodnes napísal hudbu do vyše dvadsiatich filmov. Jeho prvou filmovou skladbou bola „Da Butt“ z filmu School Daze (1988, r. Spike Lee). Ďalšie snímky, do ktorých písal hudbu sú napríklad dokument 1 Love (2003, r. Leon Gast), rozprávka The Trumpet and The Swan (1970, Richard Rich), či film Boomerang (1992, r. Reginald Hudlin). Neprestával však písať aj skladby do vlastného repertoáru a v deväťdesiatych rokoch nahral tri sólové albumy: The Sun Don’t Lie (1993, Dreyfus Jazz), Tales (1995, Dreyfus Jazz) a Live & More (1997, GRP Records). Potom založil vlasné hudobné vydavateľstvo 3 Deuces Records a vydal svoj ďalší album M². Za M² dostal Marcus Miller v roku 2001 svoju druhú Grammy v kategórii Najlepší album moderného jazzu. Ďalšie albumy, ktoré mu následne vyšli sú Silver Rain (2005, Koch), Marcus (2008, Concord) a live dvoj-cd The Ozell Tapes: The Official Bootleg (2002, Telarc). 

V roku 2008 sa spolu so Stanley Clarkeom a Victorom Wootenom stal súčasťou hviezdneho basového tria S.M.V. a spoločne nahrali album Thunder (2008, Heads Up International) a odohrali svetové turné. Ďalšou významnou udalosťou bol koncert, z ktorého nahrávka vyšla ako live CD pod názvom A Night in Monte-Carlo. Na koncerte Marcus Miller vystupoval s vlastnou kapelou, Filharmonickým orchestrom Monte-Carla a sólistami Roy Hargrove (trúbka) a Raulom Midónom (spev). Na jeseň v roku 2009 založil Miller kvôli projektu Tutu Revisited novú kapelu. Pôvodným cieľom projektu bol koncert pri príležitosti výstavy We Want Miles v parížskom hudobnom centre Cité de la Musique. Stal sa však celosvetovou senzáciou a nakoniec bolo vydané aj CD/DVD Tutu Revisited (2011, Dreyfus Jazz). V roku 2011 vytvoril Miller trio s Davidom Sanbornom a Georgeom Dukeom a pod názvom DMS odohrali spoločné turné. V nasledujúcom roku sa opäť vrátil k Milesovi Davisovi. Skoncipoval a produkoval turné s názvom „Tribute to Miles“ (Pocta Milesovi) a spoločne s Herbie Hancockom a Wayne Shorterom predstavili Európskemu publiku vlastný pohľad na jednotlivé obdobia Davisovej hudby.
 

Medzi toľkými koncertami a turné si Marcus Miller aj tak dokázal nájsť čas na prácu v štúdiu. Koprodukoval George Bensonov album Songs & Stories (2009, Concord), na Grammy nominovaný album Hello Tomorrow saxofonistu Dave Koz a s Herbie Hancockom a spevákom Juanesom koprodukoval skladbu „La Tierra“ pre Hancockov ambiciózny The Imagine Project. Počas svojej kariéry sa Marcus Miller podieľal na vzniku viac ako päťsto albumov rôznych žánrov. Medzi hudobníkov, s ktorými spolupracoval patria o.i. Dizzy Gillespie, George Benson, Wayne Shorter, Eric Clapton, Al Jarreau, z R&B je to Aretha Franklin, Chaka Khan, pracoval aj s hudobníkmi popu ako Paul Simon, Mariah Carey a s operným tenorom Kennom Hicksom a sopranistkou Kathleen Battle. V súčasnosti sa Marcus Miller vrátil ku komponovaniu a objavovaniu novej hudby, čo sa odzrkadlilo aj na jeho poslednom albume Renaissance (2012, Dreyfus Jazz).