Jazzman týždňa: Flora Purim

Prišla z Brazílie do Spojených štátov, aby stála pri zrode štýlu jazz fusion. Speváčka s hlasovým rozsahom šesť oktáv, Flora Purim. 

Flora Purim sa narodila 6.marca 1942 v brazílskom meste Rio de Janeiro v hudobníckej rodine. Otec Naum Purim, rumunský imigrant z Ruska, hráva na husle, a matka, rodená Brazílčanka, zas na klavír. Malá Flora sa začína učiť v štyroch rokoch na klavír, a v dvanástich presedlá na gitaru. Otec nedovolí v dome inú hudbu ako klasickú, a tak Flora objavuje americký jazz cez platne svojej matky v otcovej neprítomnosti: „Nosila domov tie 78 otáčkové platne, a keď bol môj otec v práci, púšťala ich. Tak som sa dostala k jazzu, počúvaním Dinah Washington, Billie Holiday, Franka Sinatru, a tiež klaviristov ako Bill Evans, Oscar Peterson, a Errol Garner. To boli obľúbenci mojej matky.“ 

Flora Purim odštartovala svoju kariéru v Brazílii na začiatku šesťdesiatych rokov. Nahráva svoj debutový album nesúci názov Flora e M.P.M (1964), na ktorom spieva bossa nova štandardy. Stáva sa speváčkou v zoskupení Quarteto Novo, vedenom perkusionistom Airto Moreirom a multiinštrumentalistom Hermeto Pascoalom.

Purim začína vo svojich piesňach spájať jazz s radikálnymi protest songami na vzdor represívnej brazílskej vlády. Vojenský prevrat prináša cenzúru textov, a Flora pomýšla na odchod z krajiny. Než sa na to podujme,  stihne sa vydať za Airto Moreiru.

V roku 1967 prichádzajú Purim a Moreira do New Yorku, a sú vtiahnutí do rodiaceho sa jazz-fusion. Prvým hudobným kontaktom na americkej pôde sa im stáva Duke Pearson, klavirista a skladateľ nahrávajúci pre Blue Note. Flora Purim sa objavuje v jeho kapele na pódiu, aj v nahrávacom štúdiu, o čom svedčia albumy How Insensitive (1969), a  It Could Only Happen with You (1970). Nasleduje spolupráca a európske turné s Gil Evansom a Stan Getzom.

Na začiatku sedemdesiatych rokov stojí Flora Purim pri zrode kapely píšucej nové dejiny jazzu. „Chick Corea ma požiadal, nech si vypočujem zopár jeho skladieb. Žiadna z nich ale nebola otextovaná. Poslal ich aj speváčkam Ella Fitzgerald, Carmen McRae, Sarah Vaughan a Nancy Wilson. Tie ich však všetky vrátili s tým, že sú to síce pekné skladby, ale nechcú riskovať a meniť svoj štýl z bebopu na vznikajúci fusion. Keď sa teda spýtal mňa, či si neskúsim zaspievať jeho skladby, chopila som sa šance a išla do toho,“ spomína Flora. „Chick v tom čase potreboval aj bubeníka, a keďže Airto už hral s Milesom Davisom, Corea ho poprosil, či by nemohol zahrať na skúškach formujúcej sa kapely, kým nenájde bubeníka. A tak vznikla kapela Return to Forever.“ Spolu s basgitaristom Stanley Clarkom a saxofonistom Joe Farrellom nahrávajú legendárne prelomové albumy Return to Forever (1972) a Light as a Feather (1973).

Rok 1973 prináša aj debutový album Flory Purim na americkej pôde nesúci názov Butterfly Dreams. Nahrávka vynáša Floru medzi top 5 jazzových speváčok ankety časopisu Down Beat. Jej úspešná kariéra pokračuje spoluprácou s množstvom významných umelcov ako Carlos Santana, Hermeto Pascoal, Gil Evans, Chick Corea, alebo Mickey Hart.

Búrlivé sedemdesiate roky dostávajú speváčku na rok a pol do väzenia za držanie kokaínu. Flore Purim sa však podarí zorganizovať za mrežami koncert. Do väzenia pozve hrať hudobníkov ako Cannonball Adderley, George Duke, Airto Moreira, Miroslav Vitous, Raul De Souza, a Ndugu. Po prvý krát v histórii je umožnená takáto spolupráca medzi civilistami a väzňami.

V polovici osemdesiatych rokov nahráva Flora so svojim manželom Airtom albumy pre Concord Records. Obe nahrávky Humble People (1985) a The Magicians (1986) získavajú nominácie na Grammy. Nasleduje turné s kapelou Dizzy Gillespie's United Nation Orchestra, ktoré vyvrcholí Grammy ocenenou živou nahrávkou Live at the Royal Festival Hall, London (1990). V kategórii Best World Music Album získava ďalšie Grammy za nahrávku Planet Drum, čo je album bubeníka Mickey Harta zo slávnej kapely Greatful Dead.

Nové tisícročie prináša nahrávky Flora sings Milton Nascimento (2000) a Perpetual Emotion (2001). Nasledujú albumy Speak No Evil (2003) a Flora's Song (2005). Zatiaľ poslednou nahrávkou je živý album Airto Moreira & Flora Purim - Live in Berkeley (2012).

V septembri roku 2002 vyznamenal brazílsky prezident Fernando Henrique Cardoso speváčku Floru Purim a jej manžela Airto Moreiru významným ocenením „Rád Rio Branco“, udeľovaného za prispenie k podpore brazílskych medzinárodných vzťahov.

Zdroj: florapurim.com

Peter Baláž