Patrí medzi najvplyvnejších jazzových klaviristov posledných dvadsatich rokov. Do jazzu priniesol nový zvuk a cítenie, jeho hudba je inšpiráciou pre celú generáciu hudobníkov. Klavirista a skladateľ Brad Mehldau.
Bradford Alexander Mehldau sa narodil 23.augusta 1970 v americkom meste Jacksonville. V detstve sa učí hrať na klavíri podľa učebnice jednoduché populárne piesne. S presťahovaním sa rodiny do West Hardfordu prichádza i nový učiteľ klavíra, ktorý uvádza desať ročného Brada do sveta klasickej hudby. O štyri roky neskôr však už objavuje cez nahrávky Johna Coltrana a Oscara Petersona jazz.
Počas strednej školy hráva mladý Brad v školskej jazzovej kapele. V miestnom klube je na pódiu každý týždeň, takisto ako na svadbách a oslavách. Po maturite odchádza na newyorskú The New School študovať jazz a súčasnú hudbu. Jeho mentormi sa stávajú klaviristi Fred Hersh, Junior Mance, Kenny Werner a bubeník Jimmy Cobb. V roku 1989 sa stáva členom kapely saxofonistu menom Christopher Hollyday, kde počas niekoľko mesačného turné vstrebáva hudbu Wynton Kellyho a McCoy Tynera. Tá má na jeho hru zásadný vplyv až do doby, keď si začne vytvárať svoj vlastný zvuk. Mehldauov klavír sa po prvý krát objavuje na Hollydayovom albume The Natural Moment (1991). Než dovŕši dvadsať rokov, hráva v kapele Jimmy Cobba spolu so svojim spolužiakom, gitaristom Petrom Bernsteinom.
Od roku 1992 hráva Mehldau s vlastným triom i s množstvom hudobníkov ako sideman. Po boku saxofonistu Perico Sambeata koncertuje po Európe, čo je zaznamenané na albume New York-Barcelona Crossing (1993). Rok a pol dlhé turné so saxofonistom Joshua Redmanom vyúsťuje do nahrávky Moodswing (1994). Oboch umelcov môžeme počuť aj na soundtracku k filmu Vanya on 42nd Street, ku ktorému napísal Redman hudbu.
V roku 1993 promuje Mehldau na The New School a o rok neskôr zakladá svoje dlhodobé trio s kontrabasistom Larry Grenadierom a bubeníkom Jorge Rossym. Debutový album pre Warner Bros prichádza v podobe nahrávky s príznačným názvom Introducing Brad Mehldau (1995). Nasleduje kritikmi cenené cédéčko The Art of the Trio Volume One (1996), nahrané pod krídlami producenta Matt Piersona.
V polovici deväťdesiatych rokov sa Mehldau sťahuje do Los Angeles, aby prekonal svoj dlhoročný problém s drogami. Ako sám neskôr spomína: „Akonáhle som prestal užívať heroín, zjavil sa príval kreativity, ktorá bola dovtedy držaná v šachu.“
Spolupráca so saxofonistom Lee Konitzom a kontrabasistom Charlie Hadenom zachycuje album Alone Together (1996). Hudobný prínos do filmového priemyslu pokračuje v Eastwoodovom thrillery Midnight in the Garden of Good and Evil (Polnoc v záhrade dobra a zla, 1997). Živý koncert jazzových štandadrov je zaznamenaný na nahrávke tria s názvom Live at the Village Vanguard: The Art of the Trio Volume Two (1998).
Na konci 90. rokov je už Brad Mehldau uznávaným umelcom medzinárodnej jazzovej scény. Jeho hudba znie na všetkých najznámejších jazzových festivaloch po celom svete. V roku 1998 strávi niekoľko mesiacov v Nemecku, kde študuje jazyk, literatúru a hudbu. Záujem o skladateľov romantizmu 19.storočia ako sú Brahms, Schubert a Schumann, sa prejaví v jeho prvej sólovej nahrávke Elegiac Cycle (1999).
Zbierka filmov s Mehldauovou hudbou či klavírom sa rozrastá o slávne tituly ako The Million Dollar Hotel (2000) a Space Cowboys (Vesmírni kovboji, 2000). Spolupráca s legendárnym Wayne Shorterom vyúsťuje do Grammy ocenenej nahrávky Alegría (2003).
Zatiaľ čo so svojim triom pokračuje v koncertovaní a nahrávaní, začína Mehldau rozširovať svoje hudobné zoskupenia, v ktorých pôsobí ako líder. Prvým príkladom odbočenia od formácie tria a sólového hrania je album Largo (2002). Trio je tu doplnené rockovými i klasickými hudobníkmi. Mehldau experimentuje s vrstvením elektronických zvukov a preparovaným klavírom. V roku 2010 sa album stava najpredávanejšou Mehldauovou nahrávkou.
Entrée do vydavateľstva Nonesuch Records prichádza v podobe albumu Live in Tokyo (2003), ktorý zachytáva živý koncert sólového klavíra. V lete 2004 je Mehldau na európskom turné s gitaristom Kurt Rosenwinkelom a saxofonistom Joshua Redmanom. V tú istú jeseň formuje kvarteto s Mark Turnerom na saxofóne, Larry Grenadierom na kontrabase a Jeff Ballardom na bicích. Ten o rok neskôr nahrádza bubeníka Jorge Rossyho v klavírnom triu, ktoré hralo v nezmenenej zostave jedenásť rokov. Ich prvý album nesie názov Day Is Done (2005). Spolupráca s gitaristom Pat Methenym je zaznamenaná na albume dua Metheny/Mehldau (2005) i kvarteta Metheny/Mehldau Quartet (2005).
Veľkolepý záznam z koncertu vo francúzskom Marciacu z roku 2006 vychádza ako dvojalbum a DVD Live in Marciac (2011). Mehldauov klavír sa objavuje aj na poslednej nahrávke legendárneho Michaela Breckera s názvom Pilgrimage (2006).
Objednávka od Carnegie Hall na skomponovanie piesňového cyklu pre švédsku mezzosporanistku Anne Sofie von Otter vychádza na albume Love Songs (2010). Nahrávka Highway Rider (2009) spája Mehldauove trio s dvadsaťosem členným orchestrom a hosťujúcimi hudobníkmi ako Joshua Redman, alebo Matt Chamberlain. Hudobný formát dua oživuje koncertami a nahrávaním s mandolinistom Chris Thileom, či klaviristom Kevin Haysom (album Modern Music, 2011).
Čerstvý elektronický projekt s bubeníkom Mark Guilianom nesie názov Mehliana. Debutová nahrávka dua inšpirovaná žánrami ako dub, drum 'n' bass, electro a funk vyšla na albume Mehliana: Taming the Dragon (2014).
Brad Mehldau je ženatý s holandskou speváčkou Fleurine, s ktorou nahral spoločné albumy Close Enough for Love (1999) a San Francisco (2005).
Mehldau bol štyri krát nominovaný na cenu Grammy a sedem krát sa umiestnil na prvom mieste v ankete časopisu Down Beat. V roku 2006 získal na Montreal International Jazz Festivale ocenenie „Miles Davis Prize“, udeľovanú hudobníkom, ktorí významne umelecky a inovatívne prispeli jazzovému žánru.
Zdroj: bradmehldau.com, wikipedia.com
Foto: Michael Wilson
Peter Baláž
