Hanka G: Podstatné je spevom úprimne osloviť ľudí a dotknúť sa ich sŕdc

Podarilo sa mi stretnúť s našou vynikajúcou jazzovou speváčkou Hankou Gregušovou, ktorá sa iba pred pár dňami vrátila na sviatky na Slovensko. Výbornou správou je, že Hanka G sa predstaví domácemu publiku so svojim posledným projektom Twin Flame, v duu s  klaviristom Ondrejom Krajňákom ešte pred sviatkami -  v stredu 20. 12. 2017 v Archanjel Caffe Bar v Banskej Štiavnici, a o deň na to, vo štvrtok 21.12. 2017 v bratislavskom klube JazzTikot. S Hankou sme sa porozprávali o jej živote v New York City, novom pohľade na hudbu, ale aj o jej najbližších hudobných víziách a plánoch.

 

 

Hanka, už rok a pol žiješ a pôsobíš v New York City v USA. Prezraď nám, ako sa ti tam darí - žiješ si svoj „americký sen“?

 

Život v New Yorku je každodenná výzva a boj o prežitie. Prirovnala by som to k bojovej línii, nakoľko aj podmienky na život sú v NYC veľmi náročné na psychiku, financie a pri tom všetkom čo sa okolo vás deje v meste, ktoré nespí, je mimoriadne náročné zostať „focused“, ako hovoria američania. Čiže nezabudnúť na to, prečo človek prišiel do NYC, aký má cieľ a nenechať sa odradiť krátkodobými neúspechmi alebo inými zbytočnosťami. Môj sen sa neustále vyvíja a kreuje odkedy som sa presťahovala do USA, lebo ja sama sa mením a okrem množstva úžasnej inšpiratívnej hudby, ktorá na mňa vplýva z každej strany, veľa premýšľam o samotnej krajine, sociálnych a rasových rozdieloch, americkej mentalite, ktorú sa ako cudzinka snažím pochopiť. Všetko toto ma ovplyvňuje v speváckom prejave a písaní textov. Dá sa povedať, že po ôsmich mesiacoch, som sa začala konečne v NYC cítiť ako doma a prestala som mať neustálu vnútornú nervozitu.

 

Čo sa týka hudby a vystúpení poznám pomerne dobre lokálnu jazzovú komunitu, teším sa každému koncertu a vystúpeniu, lebo ich považujem v takej tvrdej konkurencii za úspech. Za pomerne krátky čas pôsobenia v NYC, kde sa vraví, že sú potrebné aspoň tri roky, aby muzikant začal hrať koncerty, sa mi podarilo absolvovať niekoľko krásnych koncertov vrátane prestížnych klubov ako Smalls Jazz Club, Mezzrow, Fat Cat alebo Kitano, kde som vystupovala či už v oktete najvyťaženejšieho klavíristu v NYC Anthony Wonseyho, tak aj v kapele jedného z najrešpektovanejších bubeníkov, ktorý dlhé roky pôsobil v kapele Roy Hargrove - Taru Alexandra. Tiež vďaka našej bývalej konzulke v NYC, Janke Trnovcovej som vystupovala v NYC a niekoľkokrát som mala mimoriadne úspešné koncerty v rámci našej Ambasády vo Washingtone D.C. vďaka Dagmar Timurovej a nášmu Ambasádorovi pánovi Kmecovi, za čo im som im veľmi vďačná. Mimo to aktívne spievam ako jediná európanka a sólistka v Harleme v Baptistickom kostole Memorial Baptist Church, čo je pre mňa vynikajúca vokálna škola. 

 

Pred odchodom do USA si nahrala svoju najnovšiu platňu Twin Flame s klaviristom Ondrejom Krajňákom. Hudbu z tohto albumu budeš prezentovať na predvianočných koncertoch na Slovensku. Aký pociťuješ rozdiel v spievaní naživo pred obecenstvom, a pri nahrávaní v štúdiu? Ktorú z týchto situácií máš radšej?

 

CD Twin Flame je mojou srdcovou záležitosťou a zároveň umeleckým vrcholom spolupráce s našim vynikajúcim jazzovým klavíristom Ondrejom Krajňákom. Vzdáva hold významným jazzovým klavíristom ako Oscar Peterson, McCoy Tyner, Thelonious Monk, ale aj domácim géniom ako Ernest Oláh či samotný Ondrej Krajňák. Samozrejme je to veľký rozdieľ spievať na živo a tzv. v štúdiu, aj keď musím povedať, že pri poslednom nahrávaní v NY v štúdiu sme brali tzv.“first takes“, čiže nahrávky bez korekcií. Je to aj vďaka vyzretosti speváckeho prejavu, dobrej intonácii a citlivého prejavu. V oboch prípadoch je však podstatné osloviť ľudí úprimne a dotknúť sa ich sŕdc.

 

Predpokladám, že máš za sebou veľmi veľa nových hudobných skúseností. Viem, že si členkou zboru v baptistickom kostole atď. Cítiš a vidíš na sebe rozdiel v tvojom chápaní hudby odkedy žiješ v New Yorku – v celkovej koncepcii, pri jej počúvaní, alebo pri vystupovaní?

 

Pokrok, ktorým som si prešla odkedy žijem v USA je pre mňa veľmi významný, či už po vokálnej stránke vďaka pôsobeniu v baptistickom kostole, kde sa neuveriteľne cibrí ucho po intonačnej ako aj harmonickej stránke, tak aj vďaka spolupráci s najlepšími jazzovými muzikantami na svete. Popri všetkom tomto na mňa mimoriadne vplýva celková situácia v USA čo sa týka kultúry, politiky, sociálneho prostredia a vôbec života ako takého - jazz ako taký počúvam úplne inak pri chápaní jeho vzniku ako revolučnej afro-americkej hudby poznačenej otroctvom a sociálnymi nerovnosťami. Nie je to len teória hudby, ale predovšetkým černošská „duša“, pre ktorú je táto hudba často jediným slobodným prostriedkom k vyjadreniu postojov a vôbec názorov na život v USA. Veľmi ma ovplyvnil aj môj kamarát významný jazzový hráč na trúbku Nicholas Payton, ktorý zachádza až tak ďaleko, že vo svojich výrokoch považuje „jazz“ ako taký za „mŕtvy“ a oslavuje BAM (Black-American Music), keďže verí, že blues, gospel, jazz atď vychádzajú ako žánre predovšetkým z černošskej hudby ako takej a preto ich nemožne navzájom od seba oddeľovať.

 

Vystupovala si aj s Ľubošom Šrámkom a Nikolajom Nikitinom v Kanade, kde si bola súčasťou ich projektu Altar. Viem, že často zvykneš otextovať inštrumentálne skladby – napríklad aj hudbu Štefana Pištu Bartuša. Nerozmýšľala si nad tým, že by si sa viac venovala aj tejto činnosti? 

 

Je to moja vášeň písať texty na inštrumentálne skladby. Vyskúšala som si to na skladby Štefana Pištu Bartuša, Nikolaja Nikitina, ale aj na skladbu Anthonyho Wonseyho a pokračujem v ďaľších spoluprácach. Muzika a inšpirácia je v NY nekontrolovaná energia, ktorá si tzv. žijem svojim životom. Keď bude vhodná doba a príležitosť hudba sa mi sama prihovorí. V súčasnosti plánujem vystupovať vo februári v jednom z najlepších kluboch v NYC – Smalls Jazz Club v kapele špičkového jazzového bubeníka Taru Alexandra, ktorý je synom legendárneho saxofonistu Rolanda Alexandra, ten hrával s takými jazzovými legedami ako John Coltrane, Max Roach či Sonny Rollins. Roland bol mimoriadne aktívny svojimi originálnymi kompozíciami a tak sme sa dohodli s Taru, že skúsim napísať texty na niektoré jeho skladby a zvokálniť ich.

 

 

Aké sú tvoje najbližšie hudobné vízie, aktivity a ciele?  

 

Najbližšie ma čakajú koncerty na Slovensku s Ondrejom Krajňákom v duu, kde plánujeme bližšie predstaviť hudbu z nášho posledného CD Twin Flame. Prvý odohráme v stredu, 20.12. o 21,00 v Archanjel Caffe bar v Banskej Štiavnici a hneď na druhý deň budeme hrať v Bratislave, vo štvrtok 21.12. o 19,00 v klube JazzTikot. Na oba koncerty sa nesmierne teším a týmto pozývam všetkých našich fanúšikov a kamarátov, aby prišli na dobrú muziku.

 

Mimo to ma čaká návrat do NYC, kde hrám v rámci produkcie Erica Fraziera dva krát pravidelne každý mesiac v krásnom podniku Kitchen 21 na Brightom Beach v Brooklyne, kde spievam jazz ale aj Broadway skladby. Tiež vystúpim prvýkrát v Harleme v intímnom klube Peque a 15.1. na Deň Martina L. Kinga v kostole na Manhattane pri príležitosti jeho narodenia so skladbou Oscara Petersona “Hymn To Freedom“, kde som napísala svoj vlastný text.

 

Neskôr v marci ma čaká nahrávanie veľmi zaujímavého projektu s Nikolajom Nikitinom a americkými muzikantami v NYC. Viac neprezradím, nechajte sa prekvapiť, je sa na čo tešit! Samozrejme plánujem toho omnoho viac, ale ešte nechcem dopredu prezrádzať.

 

 

Dávid Oláh

Foto: Valentína Nidelová