Náš vynikajúci saxofonista, skladateľ a aranžér Milo Suchomel sa aj tento rok rozhodol zorganizovať ďalší ročník Gypsy Jazz Festivalu. Opäť sme sa dočkali zaujímavej dramaturgie a pestrého programu. V Divadle Aréna vystúpila Barbora Botošová, projekt Nikolaja Nikitina a Ľuboša Šrámeka Altar vo hviezdnom obsadení kvarteta, Milo Suchomel Big Band s najrôznejšími hosťami, priestor opäť dostali aj mnohé mladé hudobné talenty.
Po úvodnom slove moderátorky a Mila Suchomela, sa na pódiu objavila prvá interpretka, huslistka Barbora Botošová s jej ethno-jazzovým projektom. Ako prezradila divákom, tento projekt vznikol vďaka spolupráci s jazzovým triom klaviristu Arpáda Farkaša a jej ethno kapely. Hudba sa niesla v duchu kombinácie etnickej hudby s prvkami jazzovej improvizácie. Repertoár bol zložený zo známych ľudových maďarských skladieb zaranžovaných do rôznych rytmov. Išlo o pestrú hudbu plnú latina či swingu. Improvizačné party mali svoju gradáciu a logiku. Botošová so svojou kapelou tvorí organický celok, ktorý dokáže poslucháča zabaviť, dojať aj roztancovať. Záverečná interpretácia Coreovej „Spain“ toto naplno dokázala. Sympatická huslistka predviedla nielen vynikajúci výkon, ale aj milo a otvorene konferovala svoj koncert.
Ani počas prestávky sa neprestalo hrať, vo foajé vystúpila kapela klaviristu Alan Bartuša, ktorá nám spríjemnila chvíle swingovými jazzovými štandardmi.
Následne sme sa presunuli do druhej tretiny programu. Pre mnohých návštevníkov išlo o vrchol večera, keďže vystupujúcou kapelou bol Nikolaj Nikitin Quartet s hosťami Miroslavom Vitoušom na kontrabase a mladým levom z New Yorku, bubeníkom Gregorym Hutchinsonom. Zaplnená sála Divadla Aréna búrlivým potleskom privítala na pódiu nielen hudobníka, ale aj dramaturga tohtoročného Gypsy Jazz Festivalu, Nikolaja Nikitina. Kapela odštartovala koncert Šrámekovou skladbou „Lullaby of Kirkland“. Už od prvých tónov bol badateľný unikátny zvuk tohto kvarteta. Vitouš, Nikitin a Šrámek spolu hrali už veľakrát, čo dokázala ich zohratosť. Gregory Hutchinson priniesol do kapely nový zvuk, svojou intuitívnou akcentáciou a polyrytmickým sprievodom posunul tento projekt do nových podôb. Dramaturgia sa niesla v duchu moderného mainstreamového jazzu – nasledovalo autorské blues Nikitina, v ktorom je badateľný vplyv Thelonia Monka. Jazzový štandard „Stella By Starlight“ odštartoval v rubátovom tempe a následne sa presunul do medium swingového rytmu. Kapela hrala úžasne, Šrámek aj tentokrát potvrdil svoju vrcholnú formu, Vitouš je žijúcou legendou, ktorá do tohto konceptu bezchybne zapadla. Hutchinson doniesol do tohto bandu špecifický „smrad“ z Afriky, ktorý obohacuje a rozširuje zvuk Altaru. Divadlo Aréna dostalo kvalitnú nádielku moderného jazzu, čo publikum aj ocenilo svojim búrlivým potleskom.
Po poslednom vystúpení vo foajé sme sa dostali do záveru tohto festivalu. Na pódiu už bol pripravený Big Band Mila Suchomela, ktorý odštartoval koncert autorskými groovujúcimi skladbami „Summer Stone“ a „At Home“, s vynikajúcou rytmikou – Ľuboš Šrámek – klavír, Pavol Bereza – gitara, Juraj Griglák – basgitara a kontrabas, Peter Kunzo – klávesy a srbský bubeník žijúci vo Viedni – Vladimir Kostadinovic. Líder predviedol sóla plné drajvu a energie, v čom ho naplno podporila aj rytmika. Následne sa programu zapojila aj dychová sekcia zložená zo špičiek československej jazzovej scény, na svoje si prišli aj fanúšikovia symfonického zvuku. Na pódiu sa vystriedali mnohí Suchomelovi hostia – speváci Peter Lipa či Martina Schindlerová, bubenícky battle Kostadinovica a Hutchinsona, vrcholom však boli pre mňa osobne dve vystúpenia. Prvým bola fantastická hra a show, ktorú predviedli Cigánski Diabli, a tou druhou bol krásny spevácky výkon Suchomelovej mamy. Išlo o gesto, ktoré malo nielen morálny, ale aj umelecký úspech.
Záverečná časť festivalu dokázala, že je možné spojiť kvalitnú hudbu so zábavou, humorom a dobrou náladou. Gypsy Jazz Festival sa tento rok vydaril na výbornú, za čo sa treba poďakovať celému organizačnému tímu a všetkým vystupujúcim kapelám. Už teraz som zvedavý, aký bude program na budúci rok.
Dávid Oláh
Foto: Štefan Straka
