Cieľová rovinka česko-slovenského jazzového maratónu v Brne

O udalostiach prvého dňa Central European Jazz Showcase v moravskej metropole sme už referovali v rámci úvodného i ďalšieho reportu. Rovnako sme ponúkli rozhovor s akordeonistom Vojtom Drnekom, ktorý v Brne spolu s kontrabasistom Michalom Šelepom a trombonistom Richardom Šandom prezentoval unikátne komorné jazzové trio Treetop. Aj utorok 28. júna sa v divadle Husa na provázku predstavilo niekoľko slovenských a českých zoskupení.

Jedno z najväčších prekvapení (pre niekoho možno šokov) celého podujatia sa objavilo hneď na začiatku druhého dňa v podobe brnianskeho ansámblu Brünnwerk. Anotácia avantgardného improvizačného telesa prepájajúceho jazz s poéziou mi pravdupovediac veľmi nepomohla a z členov som najviac poznal slovenskú rytmickú sekciu tvorenú kontrabasistom Jurajom Valenčíkom a bubeníkom Kristiánom Kurucom. To, čo polhodinu predvádzalo sexteto vedené excentrickým spevákom-básnikom Petrom Rybízom Tomanom a klarinetistom/saxofonistom Pavlom Zlámalom (kapelu dopĺňali na klavíri Martin Konvička a na syntezátoroch Jaroslav Šťastný – vo svete klasickej hudby známy ako Peter Graham) som doteraz nepočul.

Dokonale vystavaný a vygradovaný kontrast medzi slovom a hudbou (nebola to celkom poézia a nebol to ani úplne jazz) bol pozoruhodným umeleckým konceptom (gesamtkunstwerkom) pod Zlámalovou kuratelou (takúto funkciu mu prisudzuje aj obálka albumu). Tomanov angažovaný prejav prechádzal z recitácie k sprechgesangu, následne od rapu k spevu a stál vždy nad vecou. Satirické slovné obrazy i hračky zrejme užšie súviseli s brnianskym prostredím (nie vždy som rozumel kontextu) a o toto všetko boli zahraniční účastníci ukrátení. Určite ich však pobavili parafrázy detskej riekanky Twinkle Twinkle Little Star. (Je zaujímave, že k detským textom a popevkom sa v rámci brnianskej prehliadky prihlásili aj Muff či Felediho Kairos Quintet.)

Po návrate domov som si ako prvú nahrávku spomedzi brnianskych úlovkov vychutnal práve štúdiové spracovanie Tomanových a Zlámalových nekonvečných piesní-nepiesní (vydavateľstvo Ears & Wind Records 2018) a zažíval príjemné deja vu. Zmienku si zaslúži aj luxusné grafické spracovanie obálky albumu v podobe čierneho obdĺžnika, na ktorom sa pri odraze svetla vyníma švabachom vyrazený a parciálnym čiernym lakom zvýraznený nápis Brünnwerk (Brünn je nemecké pomenovanie Brna). Dokonalé, ako celkový dojem z Brünnwerku!

Obrovským prekvapením bola aj multižánrová smršť kvarteta Limbo. Hudbu kapely som síce trochu poznal zo staršej nahrávky „Out of Body“ (Amplión Records 2009), no ľudovo povedané boli to „nebe a dudy“. Vtedajšie sexteto v konvenčnom obsadení sa najskôr „scvrklo“ na kvarteto so saxofónom, trúbkou a rytmikou (harmonické nástroje začali v kapele programovo absentovať), no v Brne sa už predstavila nová zostava Limba s dvojicou vynikajúcich saxofonistov Pavlom Hrubým a Petrom Kalfusom, s ukrajinským kontrabasistom Tarasom Vološčukom a slovenským bubeníkom Dušanom Černákom. Trojica „veteránov“ podporená mladučkým bubeníkom spustila skutočne pódiovú smršť, v ktorej sa živelne prelínali hlasy tenor- či sopránsaxofónu s basklarinetom (Pavel Hrubý sa majstrovsky pohrával s alikvotmi tohto zvukovo nedostižného nástroja).

Ťažko zaraditeľná fúzia mala snáď najbližšie k filozofii Art Ensemble of Chicago a čo sa týka nespútanej energie, v porovnaní s legendárnym ansámblom „Great Black Music“ sa Český „multisúbor“ nedal vôbec zahanbiť. Frenetické výstupy Limba si zasluhujú pozornosť a bol by som rád, keby v súčasnom obsadení vznikol šťavnatý koncertný album. Čerešničkou na torte bol impulzívny prídavok Charlie with Love/Karlíkovi z lásky, venovaný (ako inak) inšpiratívnemu Charliemu Mingusovi.

Neskutočne plným zvukom si ma opantalo sexteto The Track Inspection vedené hráčom na hammond organe Janom Androm. Zrejme nebolo jednoduché hľadať vlastný výraz na scéne, ktorá disponuje viacerými zaujímavými organistami (Ondřej Pivec, Jakub Zomer, Daniel Bulatkin, Jan Kořínek), no Androvi sa to podarilo. The Track Inspection sú znamenitou pódiovou či klubovou atrakciou s prvoligovou dychovou „frontlajnou“ tvorenou saxofonistom Petrom Kalfusom, trubkárom Miroslavom Hloucalom a trombonistom Richardom Šandom. Vyzdvihnúť musím aj citlivého gitaristu Kirilla Yakovleva (veľmi sa mi páčila jeho hra i rozvážne sólo v skladbe September, I Remember). Vynikajúcu kapelu dopĺňal skvelý bubeník Tomáš Hobzek.

Naopak – posledný český ansámbel Post Noisy Pots ma príliš neoslovil a nielen ja som ostal zarazený, keď vo finálnom hlasovaní získali najvyšší počet bodov a tým pádom účasť na budúcom ročníku Jazz Fest Brno. Basgitarista Antonín Dlapa sa márne snažil dolovať čosi z tupého zvuku Jolana Studio Bass zo 70. rokov, aby podporil elektronické retro plochy klaviristu Michala Šupáka. Hoci ozvučené plastové vedrá zneli technicky nie príliš disponovanému bubeníkovi Jakubovi Tenglerovi prekvapivo dobre, pôvodne deklarovaný originálny mix elektroniky, loopov a tanečných beatov s inštrumentálnou virtuozitou a značnou úlohou improvizácie sa nekonal a ostal snáď len v propagačných materiáloch. Z môjho pohľadu omyl podujatia, ale nič sa nedá robiť: Post Noisy Pots ešte budeme počuť.

Slušnú odozvu malo aj vystúpenie rôznožánrového zoskupenia Sole, ktoré viedla speváčka Júlia Kozáková. V rámci niekoľkých skladieb previedla poslucháčov od Gemera cez rómske piesne po Portugalsko, Argentínu a Bulharsko. Sprevádzali ju klavirista Ľudovít Kotlár, kontrabasista Ľubomír Gašpar, akordeonista Filip Urda a bubeník Jakub Valíček. Ľubomír Gašpar tiež v Brne predstavil svoj Ľubomír Gašpar Cimbal Project s kontrabasistom Petrom Kormanom, klaviristom Jakubom Tőkőlym a bubeníkom Kristiánom Kurucom. Spolu s Kairos Quintet Tibora Felediho skončila Gašparova kapela v záverečnej hodnotiacej ankete na treťom mieste.

Dvojdňové podujatie zakončili prírodou inšpirované popevky speváčky a basgitaristky Sisy Fehér spolu s projektom Bardo (gitarista Vladko Mikláš a bubeník Petr Nohavica). Pokojné vrstvené plochy podporené naliehavým vokálom boli viac ako príjemným zakončením dvojdňového česko-slovenského maratónu. Vďaka patrí hlavnému organizátorovi JazzFestBrno ako aj občianskemu združeniu Spectaculum a dúfam, že toto výborné a zmysluplné podujatie sa stane tradíciou.

Autor: Peter Motyčka

Foto: Michal Sýkora