Speváčka a herečka Jana Gavačová pôsobí na našej domácej scéne dosť dlhé obdobie. Jej hudobný vývoj som mal možnosť sledovať v posledných rokoch na rôznych pódiách, a práve z tohto dôvodu bolo pre mňa lákavé vypočuť si jej debut. Svoje CD vydala v známom košickom vydavateľstve Hevhetia. Samotnú hudbu albumu „Biele noci“ jej koncipovali okrem nej samotnej, vynikajúci hudobníci - klavirista, skladateľ, aranžér a pedagóg Ľuboš Šrámek, trubkár Miroslav Hloucal, poľský klavirista Nikola Kolodziejczyk, gitarista Ľuboš Brtáň, či maďarský klavirista Kálmán Oláh.
Hudba tohto albumu je zaujímavá z viacerých dôvodov. Tým prvým je samotný „sound“, ktorý je moderný a veľmi bohatý. Album nahrávalo veľké množstvo vynikajúcich domácich a zahraničných hudobníkov – Ľuboš Šrámek, Kálmán Oláh, Marián Ševčík, Michal Fedor, Ľuboš Brtáň, Miroslav Hloucal, Martin Kapusnik, Milo Suchomel, Muchovo kvarteto, Ondrej Krajňák a ďalší. O text a dramaturgiu sa postarala samotná líderka.
Každá z jedenástich skladieb na tejto doske má svoj unikátny príbeh, feeling a výraz, ktorý je nesmierne chytľavý a poslucháča nenudí. Okrem „full bandovej“ zostavy sú na CD aj komorné nahrávky – „A quoi penses-tu, la belle?“, v ktorej spieva iba v duu za sprievodu kontrabasu. Následná „Luna“ má vynikajúci groovový aranžmán, harmonický postup a slovenský text, ktorý sa do melódie výborne hodí. V polovici prichádza počuteľná zmena. Za klavír si sadá Kálmán Oláh, ktorý zaranžoval známu maďarskú ľudovú skladbu „Holdfényes az este“. Swingujúci jazzový valčík v komornejšom obsadení tria so slovenským aj anglickým textom, je krásnym kontrastom a uvoľnením k predchádzajúcej „Lune“. Majstrovské sólo Kálmána Oláha pokračuje jemným nástupom Gavačovej interpretácie témy, tentokrát v pôvodnej maďarčine. Následná bossa nova „Do vĺn“ má opäť široký zvuk a pestré obsadenie sláčikov a flauty. V rómskej hymne „Dželem dželem“ si sadá za klavír Ondrej Krajňák, ktorý spolu so Ševčíkom majstrovsky farbí hlavnú melódiu. Pokračuje sa groovovým aranžmánom, kde vyniká nielen rytmicko-harmonický aranž, ale aj vokály Gavačovej. Krajňákovo virtuózne a citlivé sólo plné najrôznejších emócií je výborným vyvrcholením, ktoré pokračuje záverečnými popevkami, pod ktoré sóluje Marián Ševčík až do fade outu. Okrem autorských kompozícií majú na albume svoje zastúpenie aj mnohé ľudovky – „Ej hory, hory“, „Víneček zelený“. Záverečné jazzové blues „Kôň“ vo swingujúcom tempe je príjemnou jam session Mila Suchomela, Ľuboša Brtáňa, Šrámeka a líderky.
Doska „Biele noci“ ukázala Gavačovej pracovitosť, talent a odhodlanie. Jej hlas, prejav, frázovanie a muzikalita sa spojili vo veľmi presvedčivý a krásny celok. Za výnimočný považujem jej lingvistický talent, ktorý naplno predviedla vo veľmi nesilenej, prirodzenej forme. Spievať v toľkých jazykoch a tak dobre, je určite výzva. Gavačová si na svoj album pozvala tých najlepších hudobníkov, ktorí sa postarali o vysokú umeleckú kvalitu hudby svojimi improvizáciami, aranžmánmi a citlivým sprievodom.
Dávid Oláh