Jeho profesionálny záujem o jazz sa začal formovať počas štúdia na Štátnom konzervatóriu v Žiline (1989-1995).
Neskôr absolvoval aj Konzervatórium v Bratislave (1997-200) a študijný pobyt v University of Louisville v Kentucky v Spojených štátoch amerických (2001).
Účinkoval vo formáciách Ellie Quartet/Quintet (zakladateľ), Gustav Brom Big Band, Orchester Pavla Zajačka, Swinging Europe či Tatra Quintet. Spolupracoval s významnými osobnosťami nielen doma (Juraj Bartoš, Dušan Húščava, Matúš Jakabčic, Gabriel Jonáš, Peter Lipa, Dodo Šošoka, Ľuboš Šrámek, Ľuboš Tamaškovič a iní), ale i vo svete (Gail Anderson, Robert Balcar, Joe LaBarbera, Jerry Bergonzi, Dennis de Blazio, Karin Edwards, Heinrich von Kalnein, Peter Mutsen, Adelhard Roidinger, Yvonna Sanchez, , Kenny Werner a iní.)
V roku 2001 získal na Jazz Juniors Krakow Festival v Poľsku ocenenie najlepší inštrumentalista a v roku 2004 sa s Milo Suchomel Quartet umiestnil na štvrtom mieste zo sedemdesiatich kapiel na prestížnej súťaži Heilaart International v Belgicku.
Hudobný prejav Mila Suchomela v sebe syntetizuje dve polohy: tou prvou je pôvodná afroamerická poetika, druhá zasa nadväzuje na súčasné európske trendy. Ich vzájomné pôsobenie predstavuje špecifickú podobu oscilácie medzi emocionálnym a intelektuálnym. Tieto zložky však nemožno chápať konvenčne zjednodušene, pretože ako v "čiernom", tak i v "bielom" džeze sa preskupujú v rozličných stupňoch a intenzite.
U Suchomela sa táto výpoveď dotýka základných otázok ľudského života. Zdrojom tohto uchopenia sveta sú práve citové skúsenosti, zážitky a dojmy. Prežité lásky, smútky - vášne - tak náročnou umeleckou formou sprostredkúvajú životnú filozofiu, ktorá ponúka pocit spolupatričnosti v (seba)identifikácii dnešného človeka.
Medzi jeho obľúbené vzory patria také legendy ako John Coltrane, Stan Getz či Benny Golson.
