Medzinárodné turné Andreja Šebana so svojou kapelou možno bez ostychu označiť za jeden z vrcholov hudobnej jesene na Slovensku. Špecialitou Šebanovej najväčšej koncertnej šnúry v kariére bolo vystúpenie v bratislavskom klube MMC, ktoré sa uskutočnilo 28. novembra.
Po obrovskom úspechu predchádzajúceho turné, ktoré kapela okolo Šebana absolvovala na sklonku minulého roku sa kvartet znova vrátil na koncertné pódiá v zložení Andrej Šeban (gitara, spev), Daniel Špiner (klávesy, akordeón), Peter Rusňák (basa) a Michal Fedor (bicie). Zdá sa, že koncerty na bratislavskej domácej pôde sú pre Šebana vždy vecou nanajvýš dôležitou. Vo štvrtok totiž čakalo na vopred vypredaný klub MMC hneď niekoľko špecialít. Okrem toho, že koncert bol vysielaný v priamom prenose na internete a zároveň zaznamenávaný na chystané live DVD, Andrej Šeban v Bratislave ako prvý slovenský hudobník použil priestorové kvadrofonické ozvučenie.
Koncert začal asi pol hodinu po avizovanej dvadsiatej hodine. Očakávanie boli veľké – jednak kvôli tomu, že latka z predchádzajúceho turné bola nastavená fakt vysoko, jednak kvôli tomu, že Šeban je vyhlásený novátor, ktorý nerád dlhodobo opakuje jeden koncertný program a ktorý radšej neustále šliape nové cesty hudobného experimentu. Z dramaturgického hľadiska začal zhruba dvojhodinový set možno až trocha riskantne. Prvá pol hodina totiž patrila novým kompozíciám, veľmi avantgardným a poslucháčsky náročným. Dlhé improvizačné plochy bez stáleho rytmu, disonantné harmónie, množstvo perkusií a zvukových slučiek. Nič, čo by u Šebana nejakým spôsobom prekvapovalo, no predsa len, pre úvod koncertu prinajmenšom netradičný repertoár. Treba však dodať, že práve v týchto skladbách kapela skutočne využila potenciál priestorového ozvučenia.
I napriek fakt špeciálnemu zvukovému zážitku si zrejme väčšina sály vydýchla, keď prišli na rad Šebanove piesne zo sólových albumov. Kapela zrejme zvolila menší kompromis s publikom, skladby ako Bezvetrie, Bude ako nebolo či Ticho zazneli v porovnaní s predchádzajúcim turné v takmer nezmenených aranžmánoch. Šeban opäť vsadil na pomalé melancholické nálady á la Pink Floyd, na modalitu ľudovej hudby či na šansónový štýl Deža Ursínyho. Medzi skladbami Šeban tento krát menej rozprával, navyše v druhej polovici koncertu z programu vypadli dlhé experimentálne plochy, takže koncert dostal solídny spád. Záver už štandardne patril nejakej tej rockovej show - dva prídavky, zaznela demikátovka Ja som bača veľmo starý, kapela si zatancovala a bolo.
Po koncerte prevládajú najmä pozitívne dojmy. Šeban sa popasoval s veľkými očakávaniami šikovnosťou sebe vlastnou, odmenou mu určite bol obrovský záujem verejnosti. Je pekné vidieť ako slovenskí umelci vypredajú sály a pridávajú „posilové“ koncerty, tak ako tomu bolo minulý týždeň. A tiež treba uznať, že pokiaľ je na Slovensku niekto, kto má všetky predpoklady pre využitie kvadrofonického ozvučenia, je to práve Šeban.
Miro Bachura
Foto: Jiří Štarha
