China Moses: Americká dravosť nasiaknutá jemným francúzskym parfumom

Koncert China Moses a Raphaëla Lemonniera, Loop Jazz Club Hybernia, Praha 19.6.2014

Zdá sa, že China Moses a Praha sa majú navzájom veľmi rady. Koncert v rámci 10. ročníka medzinárodného hudobného festivalu Prague Proms bol tento rok už jej druhým pražským koncertom. Organizátorom festivalu, ktorý sa žánrovo zameriava predovšetkým na klasickú hudbu a jazz, je Český národní symfonický orchestr. Za hlavné magnety tohto ročníka si organizátori zvolili také zvučné mená ako Natalie Cole, Joe Lovano, John Abercombie a v neposlednom rade China Moses.

O mimoriadnom talente Chiny Moses (nar. 1978 v L.A.), dcéry slávnej matky, jazzovej speváčky Dee Dee Bridgewater hovorí aj fakt, že svoj prvý singel nahrala už ako šestnásťročná. Odvtedy uplynulo dvadsať rokov, za ktoré stihla toho neuveriteľne veľa. Vo Francúzsku, kde žije, pracovala pre také médiá akými sú televízny kanál MCM a MTV France, vo Švédsku nahrávala hudbu pre hip-hopovú nahrávaciu spoločnosť, je speváčkou francúzskej rockovej skupiny Alarash a moderovala v rozhlase vlastný jazzový program. Ako mladá chcela byť raperkou aj astronautkou, hudobne vyrastala na hip-hope. Žánrové vymedzovanie a obmedzovanie sa sú pre ňu neznámym pojmom. Za svoju doterajšiu kariéru nahrala päť CD. Jej vášeň pre jazz a blues ovplyvnila skutočnosť, že od detstva sa pohybovala v hudobnom prostredí presiaknutým jazzom. Je o nej známe, že jej najväčšou hudobnou ikonou bola vždy bluesová speváčka Dinah Washington (1924- 1963). Práve jej platne objavila desaťročná China u starej mamy. Tá však nezdieľala nadšenie svojej vnučky pre takýto druh hudby pretože texty Dinah jej nepripadali vôbec vhodné pre malé dieťa. China sa však nedala odradiť a práve príchuť zakázaného ovocia prehĺbila jej zvedavosť. Obdiv k hudbe Dinah Washington vyústil v roku 2009 do nahratia štvrtého CD Chiny - This One’s For Dinah, ktoré je poctou jej obľúbenej bluesovej speváčke. Dinah nežila práve príkladným životom (bola sedem krát vydatá) a zomrela vo veku tridsaťdeväť rokov. Viac o výnimočnosti tejto bluesovej speváčky sa môžete čoskoro na našom portáli dočítať v rozhovore s Chinou, ktorý mi veľmi ochotne poskytla po pražskom koncerte. S rozhovorom som mal takmer na mále, keďže organizátori festivalu mi ho nevedeli z dôvodu speváčkinej krátkej jednodňovej návštevy Prahy garantovať. Avšak vďaka mimoriadnej ústretovosti kapelníka Raphaëla Lemonniera a Chiny Moses som dostal šancu vyspovedať kapelu hodinu po polnoci v uvoľnenej nálade po koncerte v hotelovom bare.

Ale späť ku koncertu. Palác Hybernia v centre mesta dýcha históriou a ukázal sa byť teda veľmi vhodnou voľbou pre koncert, ktorý pozostával z predovšetkým zo skladieb Dinah Washington a ďalších hudobných obľúbenkýň Chiny Moses. Na rozdiel od predchádzajúcej návštevy Prahy sa rozšírila  koncertná zostava tria o bigband (Bigband sv. Blažeje) s dirigentom Marekom Kryštofom. Speváčka prišla na pódium s pohárom červeného vína v ruke približne s dvadsaťminútovým meškaním, ktoré ihneď vtipne ospravedlnila: „Prepáčte, že meškám, ale nejak som sa zasekla vo svojich šatoch a mala som len dve možnosti. Spievať nahá alebo si ich skúsiť na seba nejak pracne natiahnuť. Prvá možnosť by určite bola zaujímavá pre televíziu, ale uprednostila som druhú možnosť.“ Spontánnosťou, živelnosťou a vtipom si tak získala publikom hneď od nástupu na pódium.

Fakt, že s bigbandom sa videla poprvý raz až na pódiu a že jej účinkovanie s týmto telesom nepatrí k jej každovečernému programu by určite nepostrehol ani prísny hudobný kritik. Komunikácia tria s bigbandom pôsobila celý čas veľmi živo a efektívne. Hudba sa svojim spádom a intenzitou suverénne šírila medzi jazzových priaznivcov a slávnostných návštevníkov festivalu. Takmer komplet akustický koncert pozostával z dvoch častí. Prvý set odštartovala speváčka skladbou Resolution Blues, ktorou začína aj jej najnovší album Crazy Blues. Všetky skladby uvádzala China uviedla vtipným komentátom.

Jedinými elektrifikovánými prvkami boli v niekoľkých skladbách klávesy Rhodes a gitara. Úlohy klávesového mága večera sa zhostil Raphaël Lemonnier, ktorého pred rokmi s Chinou spojil obdiv k ich spoločnému hudobnemu idolu, Dinah Washingon. Raphaël je vo Francúzsku uznávaným aranžérom a hráčom na klávesové nastroje. V roku 1996 si odskočil na pár rokov za hudobným vzdelávaním do USA. Po návrate sa venoval viacerým hudobným formáciám v rodnom Francúzsku. Najviac sa však zviditeľnil spoluprácou s Chinou.

Výkon jednotlivých členov tria pôsobil veľmi vyrovnane, s občasnými, nie príliš dlhými sólami každého z inštrumentalistov. Dlhších sólových partov večera sa ujali predovšetkým členovia dychovej sekcie bigbandu. Ich mimoriadne nasadenie bolo obdivuhodné, čo bolo vidieť i na reakciách samotnej speváčky, ktorá sa po celý večer úžasne zabávala. Postupne s pribúdajúcimi skladbami bolo vidieť, že i nesólujúci členovia bigbandu uvoľnujú svoje napätie z nedostatku času na zohratie sa s triom a začínajú sa konečne z hrania tešiť. Nedalo sa inak pri pohľade na Chinu, ktorá ukázala, kto je „pánom“ pódia a hlavným entertainerom. Hyberniu ovládla svojou energiou, živelnosťou, živočíšnosťou a spontaneitou ale asi najmä svojim „čiernym“ hlasom a nenapodobiteľne expresívnym výrazom, hereckým vystupovaním a frázovaním. Nie každá jazzová speváčka dokáže s takou ľahkosťou a presvedčivosťou strhnúť publikum a byť živým dôkazom toho, že jazz nevznikol ako náročná kratochvíľa intelektuálov, ale ako masová zábavná hudba, pop 40-tych rokov.

Ukážkou toho, že nikto nie je dokonalý bolo po prídavku priznanie sa Chiny publiku, že aj skúsená speváčka sa môže pomýliť v texte piesne, ktorú už veľakrát spievala. A tak po prídavku Evil Gal Blues sa jej návrh, že zopakuje celú pieseň, ktorej text doplietla, stretol s nadšením publika. Čo nebolo na koncerte vyslovené nahlas, bol fakt, že opakovanie skladby sa konalo hlavne z dôvodu záznamu koncertu, ktorý vyjde na DVD.

Záverom snaď zostáva len skonštatovať, že China je na najlepšej ceste stať sa veľkou jazzovou speváckou hviezdou. Nie, že by jej meno bolo jazzovým fanúšikom neznáme, ale má veľký potenciál čoskoro dosiahnuť slávu svojej matky. A po jej suverénnom výkone, ktorý v Prahe predviedla si nemyslím, že sa niekomu podarí tento cieľ Chine prekaziť.

Dobrá správa na záver – kto by po prečítani tohto reportu dostal neodolateľnú chuť vidieť Chinu naživo, má šancu 7.9.2014 v známom viedenskom klube Porgy & Bess. Mám taký pocit, že budem asi zas pri tom. A rád podám správu ako boloJ

Set-list

Set 1: Resolution Blues; Fat Daddy; Dinah Bues; You’re Crying; I just Want To Make Love To You

Set2: Teach Me; Tonight He May Be Your Man; Cherry Wine; Blue Gardenia; Hot Stuff

Pridavok: Evil Gal Blues

Marián Pavlík
Foto: Jiří Princ