Vždy ste hral veľa rôznych hudobných štýlov, od projektov s Gary Burtonom až po sólový album Vienna Naked. V tomto kontexte mám ako hudobník pocit, že je potrebné mať kompletné hudobné vzdelanie, aby to všetko mohol človek robiť.
Áno, ale nikdy sa nenaučíte všetko. Akokoľvek hudobne vzdelaný niekto je, vždy sa má čo učiť. Jediné, čo je podstatné, je radosť z tohto učenia. Je veľmi dôležité, aby vždy keď hráte alebo cvičíte, to pre vás bola zábava. Malo by to tak byť, lebo je obrovské privilégium vôbec hudbu robiť. Takže kdekoľvek ste, máte rovnako otvorené pole ako hocikto iný. Aj uznávaný a slávny ľudia takto zmýšľajú, myslia ako študenti. Nikto si nemyslí, že je majster, to si o sebe myslia iba zlí muzikanti.
V čom tkvejú najväčšie výhody vzdelania v oblasti vážnej hudby pre hudobníka ako ste vy?
Je pre mňa náročné na to odpovedať, pretože som vyrástol v prostredí vážnej hudby, takže ju mám v krvi. Neviem preto aké je to ju v krvi nemať. Hudbe som sa naučil najrprv ako dieťa pozorovaním svojej rodiny (Muthspiel pochádza z hudobníckej rodiny – pozn. red.) a potom hraním na husle. Ak sa už v detstve naučíte, ako identifikovať vlastný hlas v polyfonyckom usporiadaní (tonalite), naučí vás to veľa o hramónii. Keď ako dieťa zaspievate nejakú harmóniu, inštinktívne sa naučíte, čo to robí. Bez toho, aby ste poznali teóriu alebo vedeli, či práve spievate napríklad septimu. Jednoducho viete, že to tam patrí. Myslím si, že je to spôsob ako sa naučiť tok harmónie. Po technickej stránke je v klasickom spôsobe hrania na gitaru veľmi rozvinutá technika pravej ruky.
Všimol som si, že veľa (najmä) gitaristov s vynikajúcim vzdelaním z oblasti vážnej hudby je schopných hrať veľmi rozdielne hudobné štýly na vysokej úrovni, napríklad Julian Lage alebo Stingov gitarista Dominic Miller. Takisto aj veľa klaviristov. Ako konkrétne takéto vzdelanie pomáha?
Viete, keď zahráte akord tak, že ho brnknete prstami, znie to ako keď ho zahrá klavirista. Keď hráte akordy brnkátkom, vždy je to akoby arpeggio. V istých situáciach jednoducho nemôžete hrať brnkátkom. Napríklad v našej poslednej skladbe Towner Blues (spieva melódiu) zahráte tento tón (gestom naznačuje akord na gitare a ukazuje na sopránový tón) a ostatné sa menia. To by ste nikdy nemohli urobiť hrou brnkátkom, stratilo by to ťah. Takže vďaka tomu že pochádzam z prostredia vážnej hudby zvyknem akordy hrávať takto. Ale nevravím, že to nemôže byť inak. Učím študentov, ktorí to takto robiť nevedia, ale aj tak to znie dobre. Keď si vypočujete Kurta (Kurta Rosenwinkela – pozn. red.) - ktorého mám veľmi rád, on nie je vyškolený na poli vážnej hudby, ale dokáže s brnkátkom robiť veľmi pekné veci, takže si nemyslím, že je to nevyhnutnosť.
Veľkou výhodou je dostať sa k hudbe dostatočne skoro. Nie je ani veľmi dôležité k akej hudbe, stačí keď je to niečo, čo máte radi. Vtedy sa naučíte veci bez teórie. Myšlienky sú na hudbu príliš pomalé, musíte to jednoducho cítiť. Keď rozmýšľate o stupniciach, neviete skutočne hrať. Je dobré o nich premýšľať pri cvičení, ale keď hráte, tak hráte. Je to rýchlejšie ako myšlienky.
Prečo hráte na kombe VOX? (Muthspiel odohral koncert na gitarovom kombe VOX AC30 – pozn. red.), je to kvôli gitare s nylonovými strunami?
Nie, cez VOX hrám iba elektrickú gitaru. Signál z gitary s nylonovými strunami ide priamo do PA systému. Táto gitara neznie dobre cez gitarový aparát, potrebuje reproduktor s plným rozsahom. Mám rád ako znejú vysoké tóny akustickej gitary v reproduktoroch cez PA, ale nie pri elektrickej gitare, preto používam oba systémy.
Aký snímač používate pri krku na elektrickej gitare?
Výrobca mojej gitary je z Talianska – volá sa Moffa – a sám vyrába aj snímače. Je to skvelý výrobca gitár z mesta Pescara. Táto gitara je nová, používam ju len niekoľko mesiacov. Je to skvelý výrobca a som veľmi rád, že mi túto gitaru vyrobil.
Aké je to hrať s Brianom Bladeom? A v duu? Lebo veľa ľudí tvrdí, že je to najlepší žijúci hudobník vôbec.
Som jeho veľký fanúšik a musím povedať, že je veľmi ľahké s ním hrať. On to činí veľmi ľahkým. Podporuje vás, ide tam kam vy, a počuje, čo potrebujete.
Áno, aj počas koncertu to bolo počuť: robil skvelý background a pri tom neprekročil potrebnú mieru...
Presne tak. Je to absolútne nesebecká hudba. To je neuveriteľné. Bubnovanie je často veľmi motorické a hudba kvôli tomu niekedy trochu zablúdi. Ale on vždy robí to, čo hudba potrebuje, je to ako zázrak. Som naozaj šťastný, že s ním môžem robiť svoje projekty.
A čo iní hudobníci, ktorých teraz počúvate, alebo ktorých študujete?
Momentálne chodím na hodiny - študujem spev. Chodím vo Viedni k jednej staršej dáme, opernej speváčke, ktorá ma aj pekne zvozí, keď prídem nepripravený (smiech). Ale je to skvelé. Zároveň pripravujem veľa projektov, takže stále mám čo robiť. Ale pokiaľ ide o to štúdium, momentálne je to spev. Keď učím, vyučujem v švajčiarskom Bazileji, veľa cvičím. Hrám s hudobníkmi celý deň a to, čo ich učím, aj sám cvičím.
Ako je možné robiť dobre toľko rozličných vecí?
Neviem. Robím jednoducho to, o čom si myslím, že mi spôsobuje najväčšiu radosť, nemám žiaden plán. Nemám konkrétny štýl, ktorý chcem robiť. Urobím, čo práve príde.
Ako sa darí vašemu vydavateľstvu? Ako vyberáte umelcov, ktorých vydáte? (material records – pozn. red.)
Dnešná doba je náročná pre hociktoré vydavateľstvo, keďže fyzické kópie nahrávok vychádzajú z módy. Ale myšlienka vydavateľstva sa mi páči. Páči sa mi možnosť vydať niečo, čo by inak neexistovalo. Niekedy počujem niečo, čo sa mi páči.. a niekedy je to zároveň pomocný schodík pre daného umelca. Takisto aj pre moju vlastnú tvorbu.. vyšlo takto toľko mojej hudby, ktorú by som nikdy nemohol vydať v inom vydavateľstve. Dnes je to trochu inak, lebo tento projekt nahrávam pod hlavičkou ECM, takže uvidíme ako to dopadne. Stále si ale užívam všetko to okolo vlastného vydavateľstva, aj keď musíme peniaze veľmi rozumne investovať kvôli zložitej ekonomickej situácii. Jazzové albumy sa dnes predávajú ťažko. Každý sa stále sťažuje.. No ja to nerobím preto, že musím, robím to preto, že chcem.
Čo momentálne chystáte?
Zajtra hráme ešte jeden koncert a potom ideme s týmto projektom do štúdia. Bude pre mňa veľmi zaujímavé, ako to prenesieme na nahrávku, lebo pri koncertovaní je na pódiu istá energia, čo je trochu iné ako v štúdiu, a to je pre mňa veľmi vzrušujúce. Je luxus byť obklopený týmito dvoma fantastickými hudobníkmi...
...závidím...
...tomu rozumiem (smiech). Snažím sa preto nasať každý moment. Sú to skvelí muzikanti, a zároveň sú na sto percent podporujúci [supportive]. To je vlastne znak dobrého muzikanta – podporuje, čo počuje. Okamžite. Nehrajú niečo len preto, že to majú naučené. Milujú veci, ktoré naučené nemajú. Všetko je to vecou momentu, a oni sú na tak vysokej úrovni... Je to veľmi inšpirujúce.
Tomáš Lukáč
Foto: Rudolf Baranovič
