Vrchol jesennej edície One Day Jazz Festivalu: Hudobná katarzia tria Shaiho Maestra
Vo štvrtok 21. novembra sa v bratislavskom Divadle Aréna uskutočnilo očakávané finále jesennej edície One Day Jazz Festivalu. Tentokrát išlo o dvojkoncert - na pódiu vystúpilo domáce AMC Trio s legendou smooth jazzu – saxofonistom Ericom Marienthalom, a ako headliner predviedol svoje jedinečné umenie klavirista Shai Maestro so svojím triom.
V príjemnej atmosfére odštartovalo večer prešovské zoskupenie AMC Trio. Trio v zložení Peter Adamkovič – klavír, Martin Marinčák – kontrabas a Stanislav Cvanciger – bicie nástroje začalo koncert v rozšírenej formácii o gitaristu Samuela Marinčáka, syna kontrabasistu zoskupenia. Dramaturgia večera bola zložená z autorských kompozícií jej členov, ktoré majú svoj špecifický sound. Lyrické témy plné melodiky a harmónie vychádzajúcej z jazzu, slovenského folklóru, popu a klasickej hudby oslovili väčšinu publika. Po prvej skladbe pozval Martin Marinčák na pódium prvého hosťa, ktorým bol ikonický saxofonista Eric Marienthal. Z kvarteta sa stalo sa stalo kvinteto, ktorého zvuk bol obohatený smooth-jazzovým zvukom Marienthalovej „altky“. Svetoznámy saxofonista nesklamal svojim umením, ktoré ho už dlhé roky radia medzi absolútnu svetovú špičku. Tento pán spolupracoval s umelcami ako Chick Corea, Chuck Loeb a mnohí ďalší. Následne sa na pódiu objavili ďalší dvaja hostia – speváci Peter Lipa a mladá Tereza Froncová. Koncert pokračoval v peknej a veľmi nesilenej atmosfére. Vystúpenie AMC Tria a ich hostí zožalo u publika standing ovation.
Po krátkej prestávke sme sa dočkali. Pre mnohých z nás išlo o vrchol festivalu a s kľudným svedomím môžem povedať, že lepší záver sme si ani nemohli priať. Shai Maestro Trio sa skladá z troch mladých „levov“ súčasnej jazzovej scény. Okrem lídra, izraelského klaviristu Shaiho, boli v jeho triu excelentní sidemani – kontrabasista Jorge Roeder a mladý bubeník Ofri Nehemya. Už pri prvých taktoch tohto tria bolo jasné, že nepôjde o mainstreamový žáner, ale o modernú „free“ improvizovanú hudbu. Sám líder pri príhovore povedal, že v prvej skladbe bol akord Am a aj Cm. Na úvod taktiež prezradil, že na dnešný koncert nemali pripravený žiadny konkrétny playlist. Tieto fakty však ich umeniu ani trochu neuškodili. Dovolím si tvrdiť, že práve naopak, boli sme svedkami magických hudobných momentov. Shai Maestro je klavírny virtuóz, ktorého hudba je ovplyvnená najrôznejšími žánrami a prúdmi. V jeho hre a hudobnom myslení je cítiť vplyv hudobníkov ako Brad Mehldau, Keith Jarrett, John Coltrane, Bach či Debussy, John Cage a avantgarda. Ide o contemporary music v pravom slova zmysle.
Maestro je majstrom klavíra, zvukovosti, dynamiky, harmónie aj melódie. Na koncerte predviedol svoju nekonečnú fantáziu a jasnú predstavu o zvuku, v čom mu krásne pomáhali jeho spoluhráči. Počas jednej skladby sme putovali ich hudobnou výpoveďou, počas ktorej odzneli najrôznejšie polyfónie, nepárne aj párne metrá, popové, rockové, klasické aj jazzové harmónie a linky. Išlo o umenie v jeho najčistejšej podobe. Pri hre týchto pánov som opäť raz pochopil Schopenhauerovu myšlienku, že práve hudba je najčistejším a najvyšším druhom umenia, a preto má schopnosť očistiť naše duše od každodenných problémov.
V polovici koncertu odznela jedna autorská kompozícia Shaiho s názvom „Hank and Charlie“, venovaná Charliemu Hadenovi a Hankovi Jonesovi. Jemná lyrická téma skutočne pripomínala hudbu týchto dvoch velikánov jazzu. Počas improvizácií sme dostali dávku pozitivity, interpretačnej čistoty, dokonalého zvuku, dynamiky a gradácie. V nasledujúcej téme dostal priestor kontrabasista Jorge Roeder, ktorý mal svoju sólovú časť. Jeho obrovský a krásny zvuk zaplnil celú miestnosť. Po tom, čo sa Shai pripojil ku svojim spoluhráčom, bola cítiť absolútna uvoľnenosť tohto tria, ktoré prijímalo hudbu a inšpiráciu z iného zdroja. Ich prístup a hra mi pripomenula známy koncept „Effortless Mastery“ Kennyho Wernera. Všetci traja páni dali nabok svoje egá a predviedla úplnú synergiu.
Hudba Shaiho Maestra je neobyčajná. Toto trio si vyslúžilo zaslúžené standing ovations od zaplnenej sály Divadla Aréna. Na záver mi zostáva iba konštatovať, že išlo o hudobný sviatok, ktorý sa nemusí v živote veľakrát zopakovať. Kto na tento koncert neprišiel, môže ľutovať.
Dávid Oláh
