Večer odovzdávania cien Esprit dopadol opäť na výbornú

Druhý septembrový utorkový večer sa v bratislavskom divadle P. O. Hviezdoslava niesol v slávnostnom duchu. Zúčastnení, medzi ktorými bolo možné nájsť množstvo interpretov ale aj nadšených poslucháčov jazzu, si rozhodne prišli na svoje. Okrem samotného oceňovania, sa divákom v troch koncertných vstupoch predstavili aj niektorí nominovaní hudobníci.

Do začiatku galavečera ostáva necelých 20 minút a priestor pred vstupom do divadla aj foyer zapĺňajú skupinky ľudí čakajúcich, kým odbije ôsma hodina, aby sa mohli ísť pohodlne usadiť do hľadiska a vychutnať si skvelý program, ktorý si pre nich už deviatykrát pripravili organizátori Espritu. Kontrola na vstupe prebieha rýchlo a po nej čaká návštevníkov osviežujúci welcome drink v podobe suchého šampanského. Priestorom rozliehajúcu sa spoločenskú vravu postupne prerušuje uvádzačka oznamom, že o chvíľu začíname.

Ikonicky naaranžovanému javisku, na ktorom sa pýšia prichystané nástroje, dominuje veľká LED obrazovka, zobrazujúca nápis Esprit a sošku pripravenú pre víťaza. Obecenstvo sa usadilo a príchod moderátora Petra Šarkana Nováka na pódium sprevádza známy Passion Dance od McCoy Tynera v bigbandovom prevedení ako džingel. Po úvodnom privítaní divákov v sále, pri obrazovkách, aj poslucháčov Rádia Devín, prichádza na pódium organizátor Boris Čellár predniesť pár slov a poďakovať všetkým, kvalitnej kultúry-chtivým, za účasť a podporu v týchto ťažkých časoch. Po tom, ako je predstavená prvá tretina súťažiacich spolu s krátkymi ukážkami z ich tvorby, prichádza rad na prvý živý vstup.

Klavirista Ján Rigó, spolu s rytmikou, otvárajú koncertnú časť večera doslova tradične-vlastným, autorským rythm changes s názvom  Inspired By Bud. Nie je však jediným spomedzi mladých umelcov, podieľajúcich sa na tvorbe albumu ,, Young Slovak Jazz Generation“ , ktorý poctil divákov aj poslucháčov svojim živým vystúpením. O malú chvíľu ho za klavírom striedajú Alan Bartuš a Andrej Farkaš s ich virtuóznou modernou a straight-aheadovou improvizáciou. Hľadisko za nadšeného potlesku vyprevádza hudobníkov z javiska a zároveň víta Róberta Pospiša, zástupcu Real Music House vydavateľstva, ktorý vysvetľuje motiváciu pustiť sa do projektu s mladou generáciou a neskrýva úprimné nadšenie z výsledku.

Nasleduje krátka videoprehliadka ďalšej časti nominovaných albumov, po ktorej sa na pódiu objavuje formácia Pavla Bodnára. Divákov v sále si okamžite získava podmanivými, charizmatickými, fantasticky interpretovanými aranžmánmi ľudových piesní, v ktorých striedanie folklórnych nápevov, groovu a bluesovej 12-taktovej formy pôsobí plynulo a vkusne. Nesilený, prirodzený, no oduševnený prejav aj výborné scaty speváka Petra Adamova, štýlové gitarové, klavírne aj basgitarové sóla, toto všetko zabezpečuje publiku silný, energiou nabíjajúci, umelecký zážitok.

Koncertnú časť večera uzatvára vystúpenie najpočetnejšej zostavy Lukáš Oravec Orchestra. Už pri zaznení prvých tónov musí byť poslucháčovi jasné, že ho čaká veľká dávka svetovej muziky, dychberúcich kompozícií, kompaktne fungujúceho telesa a brilantných individuálnych výkonov sólistov, akými sú trombonista Richard Šanda, saxofonisti Radovan Tariška, Marek Kotača a Andy Middleton, klavirista Ľudovít Kotlár a samozrejme frontman zoskupenia Lukáš Oravec.

Už pred zahájením slávnostného odovzdávania, bolo známe meno víťaza ceny verejnosti , ktoré za svoj album ,, Reflection of my soul“ získal gitarista Samuel Marinčák. Prevziať ho počas večera prichádza jeho profesor, Matúš Jakabčic. Víťaza hlavnej ceny poroty prichádza vyhlásiť multi-žánrová legenda hudobnej scény, Juraj Griglák. Po chvíľke napätia vyťahuje z obálky lístok a spolu s moderátorom čítajú meno víťaza. Stáva sa ním David Kollar a Arve Henriksen s albumom ,, Unexpected Isolation“.

Okrem koncertných vystúpení, si pre divákov organizátori počas galavečera prichystali aj tri video odkazy, na ktorých sa prihovárali významné osobnosti ako Will Ramsey z Herbie Hancock Institute, Rudy Royston ako čestný člen poroty preberajúci záštitu nad tohtoročným oceňovaním, ale aj autor grafiky a sošky v tvare kontrabasu, akademický sochár, Juraj Čutek, ktorého odkaz a analógia jeho práce s jazzovou improvizáciou zapôsobila na mňa azda najsilnejším dojmom. Zrejme z dôvodu odovzdaného posolstva, že akákoľvek tvorivá činnosť vykonávaná úprimne a srdcom, má schopnosť navodiť jej autorovi a napokon aj adresátovi, stav akejsi meditácie a bytostnej prirodzenosti, čoho svedkami sme spolu s ostatnými divákmi mohli byť počas celého večera od jeho začiatku až do konca.

Na záver treba ešte vyjadriť veľké poďakovanie organizátorom za ich prácu, obrovské kvantum vynaloženej energie, precízny manažment a výbornú dramaturgiu. Za to, že aj vďaka nim slovenská jazzová scéna rastie každým rokom.

Erik Kadlíček

Foto: Rudolf Baranovič