Týždeň slovenského jazzu: vokalisti
Dnes to bude stručnejšie, keďže zo spomenutej päťky som sa viacmenej dostal len k dvom albumom Petra Lipu (holt, stará škola). Nedá sa nič robiť: všetci slovenskí vokálni predstavitelia jazzu či blues budú najbližších päťdesiat rokov (no dobre, možno len päťadvadsať) konfrontovaní s majstrom Lipom. Je to dobré, alebo nie?
Peter Lipa – NOLA (East-West Promotion)
O Lipovom albume „NOLA“ sa už popísalo pomerne dosť a čosi pridám aj ja (napriek tomu, že ma majstrove albumy poslednej dekády vôbec neoslovili). V prvom rade klobúk dole pred odvahou i nápadom! Dve pätice piesní (nerátam skvostnú bonusovú čerešničku 4 kone v NOLA) počujeme v diametrálne odlišných variantoch, čo poskytuje zaujímavú možnosť porovnávania. Samozrejme, u susedov býva tráva zelenšia, no neworleánske verzie všetkých štyroch popevkov odsýpajú akosi nenútenejšie až nonšalantne. Popové aranžmány i zvukovosť slovenských verzií sa mihnutím prútika menia na „tučné“ sprievody, no na druhej strane tu vstupuje do deja diskutabilná anglická výslovnosť. Ako narodeninový darček pre seba a svojich fanúšikov je však táto zvuková pohľadnica z rodného mesta jazzu naozaj inšpiratívna. A ikonická Balada o štyroch koňoch, ktorá Lipu v 90. rokov preslávila asi najviac, znie v sprievode miestnej dychovky (Steve Glenn – tuba, Tearrance Taplin – trombone, Jeron „Ricio“ Fruge – trumpet, Orlando Gilbert – tenor saxophone, Oscar Rossignoli – piano, Jamison Ross – drums) neskutočne plnokrvne! Keď Lipa vníma za chrbtom majstrov a k tomu môže frázovať „ako mu zobák narástol“, je to odrazu Veľká pardubická...
Peter Lipa – Mojich osemdesiat (OPUS/Warner)
Nezvyknem prezentovať kompilačné albumy, ale tento je predsa len výnimočný. Štvorica CD predstavuje ojedinelý pohľad na umelecké cesty domáceho matadora Petra Lipu a osemdesiat piesní zároveň symbolizuje jeho životné jubileum. Dramaturgiu albumu zrealizoval hudobný redaktor, producent a dlhoročný spolupracovník Opusu Juraj Čurný a to je snáď jediné, čo možno na tejto kompilácii hodnotiť. Popri najznámejších popevkoch z pätnástich Lipových albumov nájdeme na kolekcii aj niekoľko skutočných rarít, napríklad jediný odkaz na éru The Blues Five s koncertným záznamom „beatlesovky“ A Day in The Life, dvojicu singlov z obdobia výživnej spolupráce s Lubošom Andrštom, či ukážky spoluprác s najrôznorodejšími kolegami (od Deža Ursinyho, Jána Lehotského a Karla Černocha po IMT Smile, Zuzanu Mikulcovú, Mariána Čekovského až po raperov Veca a Opaka). Nie všetky prepojenia dopadli najlepšie a minimálne za duetá s Martinom Harichom či zoskupeniami Malý princ & Metropolis by som určite našiel zmysluplnejšie náhrady (nehovoriac o tom, že na projekty „Boogie Up“, „Spirituals“, trojicu koncertných albumov, či na viaceré spolupráce s československými jazzovými bigbandami, sa vôbec nedostalo). Rovnako možno polemizovať o niektorých piesňach z vlastnej dielne v porovnaní s etapami, v ktorých sa Lipa dokázal obklopiť podnetnými autormi (Peter Breiner, Andrej Šeban). Napriek tomu „Mojich osemdesiat“ v mnohom poteší a prekvapí aj dlhoročných zberateľov nahrávok nášho prvoligového blues-jazzmana, ktorému to už úctyhodných 60 rokov spieva viac ako slušne!
Lenka Gálisová Quartet – V znamení Návrat (vlastný náklad)
„V znamení Návrat“ je debutom zoskupenia okolo nitrianskej speváčky a herečky Lenky Gálisovej. Nádejný talent som spozoroval počas finále súťaže mladých jazzových interpretov Jazz START UP 2022 a som rád, že si Lenka vzala k srdcu viacero rád: v rámci koncertných vystúpení získavala rutinu a k nahrávaniu albumu si prizvala skúsenejších hudobníkov (klaviristu Jána Rigóa, kontrabasistu Mateja Štubniaka, z pôvodného kvarteta si zachovala len vnímavého bubeníka Martina Kukučku). Už som na viacerých frontoch priznal, že patrím k starej škole a nahrávky počúvam a posudzujem výlučne prostredníctvom fyzických nosičov, ktoré si dokážem (popri listovaní bookletu) vychutnať na pomerne slušnej domácej aparatúre. „V znamení Návrat“ sa síce nesie v zamení fyzického nosiča, no napálené CD si z nevysvetliteľných dôvodov nerozumie s mojím CD prehrávačom. (Chápem však, že výroba lisovaného nosiča vo vlastnej réžii je nákladnou záležitosťou.) Aspoň zo série mp3 ukážok však oceňujem spôsob fázovania či istotu, akou sa speváčka nenútene pohybuje v bezslovných scatovaných pasážach (vynikajúce Rozjímanie). Album je viac ako sľubným debutom v nádejnom znamení!
Samuel Hošek – PEACE (HLAVA XXII) / Stanislav Počaji / Peter Konečný – Domček z kariet (vlastný náklad)
Aj dvojicu nasledujúcich nahrávok som „preletel“ len zbežne, keďže sa ku mne nedostali vo fyzickej podobe. Album speváka, výtvarníka a performera Samuela Hoška vyšiel popri digitálnej podobe len vo forme LP nosiča a ponúka sériu jazzových štandardov, ako aj dve autorské skladby. Zaujali ma intrá-recitatívy k predloženým popevkom, ako aj nápadité aranžmány. „PEACE“ je určite zaujímavým pokusom zo strany zúčastnených (z tých prestížnejších spomeniem aspoň klaviristu Luboša Šrámeka, kontrabasistov Roberta Balzara a Juraja Grigláka, či bubeníkov Dušana Novakova a Mattiu Müllera). A k tomu tá skutočne nekonvenčná a nápaditá obálka! Album „Domček z kariet“ je diametrálne odlišným projektom a ponúka prepojenie básní Petra Konečného zo zbierky „Krátky príbeh o láske“ s hudbou gitaristu Stanislava Počajiho. K fyzickému CD sa mi napriek všetkej snahe nepodarilo dostať a tak podľa zbežného posluchu oceňujem pestrosť série popevkov predkladaných rôznorodými vokalistami domácej scény (Kamil Mikulčík, Juraj Turtev, Katarína Stohrová, Asia Smolková, Dennis Lacho, Peter Lipa, Sisa Michalidesová, Pavol Hammel), v sprievode základnej zostavy tria Stanislav Počaji – Michal Šimko – Deodato Siquir.
Autor: Peter Motyčka
