Trnavský Jazzyk v znamení jazzu, funku, gospelu a world music

Uprostred leta sa v rozmedzí dvoch víkendov a okruhu šesťdesiatich kilometrov tradične konajú dva jazzové festivaly. Open Jazz Fest na Zelenej vode a Trnavský jazzyk. Zdravé konkurenčné prostredie poteší jazzového fanúšika, ktorý však zároveň očakáva, že oba festivaly prinesú okrem prehliadky "okukaných" slovenských kapiel aj renomovaných zahraničných jazzmanov. Na rozdiel od organizátorov Open Jazz Festu, avizujúcich mená headlinerov už na jar, organizátori Jazzyku si so zverejnením programu dávali na čas. Nakoniec viac než mesiac pred festivalom zverejnili mená všetkých účinkujúcich. Najväčšími písmenami bolo uvedené meno Dhafer Youssef.

Prvý deň – piatok

Po oba festivalové večery sa predstavili tri formácie. Festival otvoril Carpet Cabinet, ktorý netreba zvlášť predstavovať. Partia mladých hudobníkov pôsobiacich v Brne vyhrala v roku 2016 cenu Live performance v súťaži Jazz STARTUP a je častým hosťom festivalov v Čechách a na Slovensku. Vo svojich kompozíciách mieša soul, jazz, RnB, hip-hop a funk. Mladí chalani majú drive, ich nevtieravá hudba má šmrnc a dokáže zabaviť. Cieľovou skupinou sú mladí ľudia a hudba Carpet Cabinetu sa  hodí najviac do študentských klubov. Kapela predviedla svoju štandardnú zmes, ústredná osobnosť na pódiu, JeN Hovorka, si zarappoval, imitoval vrtuľník a predviedol beatbox. Kapelu som videl viackrát, no doteraz ma dokázala zaujať najviac s vokalistkou, naposledy pred rokom na Open Jazz Feste so Sisou Feher. Vystúpenie Carpet Cabinetu bolo vhodným odľahčenie na úvod festivalu, obzvlášť pre tých, ktorí skupinu ešte naživo nevideli.

Druhým účinkujúcim bola Michal Bugala Group, založená dramaturgom festivalu a gitaristom Michalom Bugalom. Michal Bugala sa predstavil na „svojom“ festivale s vlastným kvartetom. Podobný ťah bežne robieva aj bubeník Martin Valihora, ktorý si vždy s chuťou zahrá na svojom One Day Jazz Feste. Valihora je stálou súčasťou Bugalovej formácie. Group predviedla Bugalove autorské skladby. Na trúbke a krídlovke zahral Lukáš Oravec, na vibrafóne dopĺňal kapelu Michalov brat Štefan Bugala a na kontrabase Štefan Pišta Bartuš. Oceňujem, že Martin Valihora skrotil svoju typickú vášeň a energiu a s citom sa prispôsobil svojim spoluhráčom.  

Headlinerom prvého večera a zároveň celého festivalu bol tuniský skladateľ, hráč na oud a spevák  Dhafer Youssef. Oud je strunový bezpražcový nástroj so šiestimi zdvojenými strunami, podobný európskej lutne. Nie veľa spevákov dokáže s hlasom to, čo Dhafer Youssef - s ľahkosťou a zároveň plnou silou sa vyšvihnúť do závratných výšok a behom sekundy ustáliť v kľudných spodných polohách. I na ôsmom Dhaferovom albume Diwan of Beauty and Odd zostáva jeho rukopis typicky youssefovský. Najnovší album z roku 2016 prišiel Dhafer predstaviť aj do Trnavy. V Youssefovej koncertnej zostave sa na šnúre striedajú dvaja basisti (Matt Brewer a Chris Jennings) a dvaja bubeníci (Justin Faulkner a Ferenc Németh). Stabilné jadro kapely tvorí Dhafer, spolu s americkým skladateľom a klaviristom Aaronom Parksom. Kvarteto zahralo v deväťdesiatminútovom bloku prevažne skladby z nového albumu. Koncert som videl koncom minulého roka aj v Brne a tak môžem porovnávať. Odhliadnúc od obsadenia kvarteta som spozoroval výraznú zmenu u klaviristu a bubeníka. Klavirista Aaron Parks pôsobil na trnavskom oveľa uvoľnenejšie. Počas hry mával rukami, dirigoval, doslova sa vznášal na stoličke a reč jeho tela signalizovala veľkú pohodu. Bubeník Ferenc Németh predviedol zo svojej batérie bicích všetky zvukové a dynamické odtiene. Publikum nadšene reagovalo akonáhle pritvrdil a nasadil miestami až rockový drive. Dhafer Youssef sa predstavil v špičkovej forme. Snáď len tých spievaných skladieb mohol ponúknuť viac. Mimoriadne pôsobivé boli jeho duety s Aronom Parksom a Parksové klavírne sóla. V porovnaní so štúdiovými nahrávkami ponúkajú Dhaferove koncertné verzie širšie improvizované plochy. Koncert sa stretol u publika s veľkou odozvou.  Rozhovor s Aaronom Parksom z Trnavského Jazzyku si môžete prečítať na našom portáli.

Druhý deň - sobota

Na rozdiel od prvého festivalového dňa, ktorý milo prekvapil návštevnosťou, v sobotu rady publika poredli. Druhý večer Jazzyku otvorila americko-poľská skupina Nat Osborn Band. Účasť tejto formácie je jasným dôkazom trendu pozývať na jazzové festivaly skupiny, ktoré sa o jazz obtreli len veľmi zľahka. Pre príklady netreba chodiť ďaleko, stačí sa obzrieť za minulými ročníkmi džezákov. Sedemčlenná brooklynská kapela priniesla kombináciu amerického zdravého a dravého optimizmu a melodickosti. Mňa osobne z kapely zaujal najviac jej zakladateľ, spevák a klávesák Nat Osborn. A to konkrétne svojim feelingóm, úžasným hlasovým rozsahom a výškami zaspievanými v plnej sile a farbe tónu (chvíľami pripomínajúc Jamieho Culluma, inokedy zas Davea Matthewsa). Klobúk dolu. Napriek tomu, že mi hudba Osbornovho tímu štýlovo vôbec nezapadla do škatuľky s nálepkou jazz, svoju úlohu zvládli muzikanti so všetkou cťou. Rozhodne išo o nadupanú kapelu s ponukou pestrej palety žánrov.  

Po Osbornovej formácii nastúpil na pódium Radovan Tariška Radio Band s hosťom Petrom Lipom. Saxofonista Radovan Tariška neúnavne koncertuje s viacerými projektami. Za posledné roky spomeňme napríklad účinkovanie s Andreasom Varadym, či Tariškov projekt Folklore To Jazz (ocenený v súťaži Radio_head Award a Esprit). Do Trnavy prišiel Radovan Tariška predstaviť svoje desaťčlené teleso, zložené z viac i menej známych slovenských jazzmanov, vrátane Davida Hodeka, Petra Lipu Jr., Ondreja Jurašiho, či saxofonistiek Juliány Gazdagovej a Zuzany Kováčovej z dua Jazz Belles. Radovan Tariška poňal tento raz svoje vystúpenie vo funkovom duchu – zazneli aj skladby funkového guru, saxofonistu Maceo Parkera, či saxofonistu Kennyho Garretta.  Garrettovu Happy People sme mali možnosť vidieť v origináli o týždeň skôr aj na spomínanom Open Jazz Feste (reportáž sme priniesli na našom portáli). Tariškova nekonečná energia a typická choreografia so saxofónom nabudila band k pozoruhodému výkonu. V štyroch skladbách si s Radio Bandom zaspieval aj Peter Lipa. Ako inak, nemohla chýbať poslucháčsky vďačná Prosperita. V Parkerovej skladbe Shake Everything You've Got sa dokonca znížil vekový priemer kapely, a to vtedy, keď sa basgitary chopil šesťročný brat bubeníka Davida Hodeka – Aaron Hodek a predviedol svoje basgitarové groovy.

Meno headlinera sobotného večera, skladateľa, klaviristu, producenta a aranžéra Jona Cowherda, nie je na verejnosti tak známe, ako mená pôvodných členov jeho skupiny Mercy Project. Tú založil Jon spolu so svojim dlhoročným priateľom a spoluhráčom, bubeníkom Brianom Bladeom, a prizval do nej basistu Johna Patitucciho a gitaristiu Billa Frisella. Vzhľadom na vyťaženosť Patitucciho, Frisella a  Bladea nevidno Mercy Project v pôvodnej zostave hrať veľmi často. Na aktuálnej šnúre doprevádzajú Cowherda gitarista Steve Cardenas, kontrabasista Chris Thomas a bubeník Jeff Bodreaux. Za zmienku stojí fakt, že Cowherda sme mali možnosť vidieť v Bratislave v roku 2014 v skupine Cassandry Wilson.  Cowherdova hudba je ovplyvnená neworelanskou a newyourskou jazzovou školou, ktoré sú zhmotnené v jeho inštrumentálnych kompozíciách. Mercy Project zahral prvých päť skladieb z albumu Mercy (v rovnakom poradí ako na albume). Ich spoločným menovateľom je silná melodika a uchu lahodiace harmónie. Prvé tri rozsiahlejšie, na seba nadväzujúce skladby (Mercy Suite Part One, Part Two a Part Three) odohrala kapela takmer vcelku. Cowherd predstavil publiku aj novú skladbu Blessings. Desaťminútový gopelovo-funkový prídavok Poor Folks uviedol Cowherd ako poctu neworleanskému skladateľovi a klaviristovi Allenovi Toussaintovi.

Setlist Mercy Projectu: The Columns/ Mercy Suite Part One/ Mercy Suite Part Two (Grace)/ Mercy Suite Part Three (Mercy Wind)/Postlude/Blessings/Poor Folks. 

V deň koncertu nám Jon Cowherd poskytol rozhovor, ktorý si budete môcť čoskoro prečítať na našom portáli.

Tohtoročný Trnavský Jazzyk znovu nesklamal. Kvalitní headlineri sú dôkazom toho, že v posledných rokoch máme možnosť vidieť na Slovensku aktuálnych špičkových umelcov. Možno by však nebolo na škodu veci spraviť aj odvážnejší krok a pozvať na festivaly popri slovenských kapelách (ktoré máme možnosť vidieť v kluboch opakovane počas celého roka), aj reprezentantov moderného jazzu z Čiech, či predstaviteľov mladej severskej jazzovej vlny, ktorí rastú ako huby po daždi. 

Text: Marián Pavlík

Foto: Marek Martinek