PET JAZZ 2019: Stretnutie dvoch generácií v novom triu Mariána Ševčíka

Vo štvrtok 23. mája sa v Bratislave uskutočnil už 19. ročník petržalského jazzového festivalu PET JAZZ. Dom kultúry Zrkadlový háj sa zaplnil mnohými fanúšikmi tohto žánru. Zaujala ma kapela, ktorá v programe vystupovala ako prvá. Išlo o nový projekt nášho bubeníka Mariána Ševčíka. Jeho trio dopĺňa Peter Korman na kontrabase a Andrej Farkaš na klavíri. Hosťom večera bol vynikajúci americký saxofonista žijúci vo Viedni – Andy Middleton.

Program koncertu bol zložený z post-bopového playlistu. Odzneli autorské kompozície Andyho Middletona a Petra Kormana. Treba povedať, že Ševčík si do kapely zvolil nesmierne kvalitných a zaujímavých hudobníkov s jasným názorom a úžasným cítením. Kapela si navzájom rozumela a užívala si svoje výkony. Andy Middleton je saxofonista minimálne európskeho formátu, ktorý inšpiroval celú kapelu k stále lepším výkonom. V jeho hre a kompozičnom myslení je cítiť vplyv hráčov a skladateľov ako John Coltrane, Wayne Shorter, Michael Brecker, Mulgrew Miller, Harbie Hancock, Bob Berg, Sonny Rollins a mnohí ďalší. Middletonov moderný prístup v hre na tenor a soprán saxofóne bezchybne zapadol do konceptu Ševčíkovho tria.

Peter Korman a Andrej Farkaš patria k mladej generácii jazzových hudobníkov, ktorí však hrajú nesmierne vyzreto a s nadhľadom. Bolo úžasné sledovať ako po boku skúsených jazzmanov, akými sú Ševčík a Middleton, prejavili svoju vyspelosť a hudobnú inteligenciu.

Kompozície Andyho Middletona v sebe vždy nesú určitý príbeh, ktorý nám počas ich uvedení prerozprával. Jedna skladba odkazovala na súčasné dôsledky klimatických zmien a ekologickej krízy, predposledná skladba večera upozorňovala na celosvetový trend, kedy prestávame rozoznávať pravdu od nepravdy. Kompozície boli po hudobnej stránke rovnako zaujímavé ako bol ich inšpiračný zdroj. Išlo o moderný post-bop v štýle vyššie spomínaných legiend. Modálne improvizačné plochy zaplnené pestrými bopovými linkami, intervalickými patternami, pentatonikami a ďalšími zaujímavými postupmi. Všetci hráči v kapele majú vybudovaný svoj unikátny štýl založený na jazzovom mainstreame a vycibrenej technike – Andrej Farkaš najviac pripomína McCoya Tynera, Herbieho Hancocka, ale aj Ondreja Krajňáka.

Záver koncertu patril interpretácii skladby „Travels“ od Pata Methenyho, ktorá odľahčila predchádzajúce náročné jazzové kompozície. Popová, groovujúca téma pripomínajúca country pesničku, v sebe skrýva krásne harmonické postupy a modulácie. Išlo nesmierne pekný záver fantastického koncertu. Už teraz sa teším na ďalšie vystúpenie Ševčíkovho tria a prajem tomuto projektu veľa úspechov.    

Dávid Oláh