Tradičný jazz z pera Vlada Vizára - V.časť

Predošlých päť pokračovaní o histórii, vzniku a vývojových fázach tradičného jazzu v kolíske jazzu – v New Orleánse a v USA, zakončíme krátkymi profilmi aspoň štyroch význačných a najpozoruhodnejších postáv z histórie tradičného jazzu a swingu.

            Jelly Roll Morton, Ferdinand Joseph LaMothe  (20.10.1885 v N.O. – 10.07.1941 vo Washingtone D.C.), známy a uznávaný predstaviteľ raného archaického jazzu, kreolský klavírista, skladateľ, aranžér a kapelník. Pravdepodobne bol prvý, ktorý jazzové skladby aranžoval a zapisoval do nôt (mal hudobné vzdelanie). Začal ako klavírista v podnikoch Storyvillu v New Orleánse. Boli to najmä „verejné“ domy, za čo ho rodičia a babička vyhodili z domu. Začal veľa cestovať a na živobytie si nezarábal len ako hudobník, ale aj ako potulný spevák, gambler, vyhadzovač a pasák. Napriek tomu ho pozývali hrať do Vancouvru, Chicaga, New Yourku, Washingtonu D.C. V Chicagu nahral gramofónové platne, ktoré patria medzi najcennejšie snímky historického jazzu. Mal vlastný orchester Red Hot Peppers, v ktorom hrali aj Kid Ory, J.St. Cyr a Bobby Dods. Bol vynikajúci klavírista a improvizátor a silno ovplyvnil ďalší vývoj klavírnej jazzovej hry. Po období prechodného zabudnutia, ho v roku 1937 „znovaobjavil “ prof. Lomax, ktorý s ním nahral slávny cyklus snímok jeho hry a rozprávania o jazze. J.R.Morton patrí k najdôležitejším a najpozoruhodnejším osobnostiam jazzovej histórie. Ale bol aj veľmi sebavedomý, prudký a rád sa vychvaľoval, že on je práve „vynálezca“ jazzu, za čo si vyslúžil aj posmech aj opovrhnutie iných jazzmenov. V jednej z hádok bol zranený nožom a keďže ho biela nemocnica vo Washingtone nechcela prijať, po komplikáciách po čase zle liečeným zraneniam podľahol.
     
           Louis Daniel Armstrong ( 4.8.1901 v N.Orleanse – 6.7.1971 v N.Y.), známy aj pod menami Satchmo ( Satchelmouth, „veľkoústy“), alebo Pops („Tato“ veľkej jazzovej rodiny), alebo King of Jazz - bol a je legendárny a kultový americký jazzový trúbkár, spevák a skladateľ, ktorý ako prvý jazzový hudobník dosiahol uznanie na celom svete a zaslúžil sa o celosvetový záujem a uznanie jazzu ako koncertného hudobného umenia. Narodil sa v New Orleanse, kde ako dieťa chodil počúvať vtedy slávny černošský dixieland Kinga Olivera. Keď mal 6 rokov, naučil sa v orchestri polepšovne hrať na kornete a čítať noty. V roku 1917 ho pozval do svojho orchestra trombónista Kid Ory a v roku 1921 práve jeho idol King Oliver - ako svojho druhého kornetistu. V roku 1924 odišiel do New Yorku do slávneho černošského orchestra Fletchera Hendersona. Neskôr hral v Chicagu a v NY s viacerými big bandami, ale hlavne už so svojim vlastným orchestrom Hot Five / Hot Seven. Ako geniálny hráč na trúbke a spevák bol priekopníkom vlastného – nadčasového - dixielandového–swingového výrazového štýlu a jazzového scatového spevu, ktorý si dodnes preberajú celé generácie jazzových hudobníkov (napr. aj Wynton Marsalis) a aj jazzových spevákov. Od roku 1944 až do svojej smrti hral, nahrával a koncertoval po celom svete so svojim malým a vynikajúcim orchestrom Louis Armstrong and his All Stars.

           Billie Holiday, (vlastným menom Eleonora Fagan, známa aj pod pseudonymom „Lady Day“), (7.4.1915 – 17.7.1959), bola výnimočná americká jazzová speváčka, považovaná (spolu s Ellou Fitzgeraldovou a Sarah Vaughanovou), aj za najvýznamnejšiu jazzovú speváčku všetkých čias. Mala veľmi ťažké, problémové a aj legendami opradené detstvo. Narodila sa ako jedno zo 17-tich detí čiernej otrokyne, ktorá mala údajne len 13 rokov, keď sa jej narodila Billie. Rodičia sa veľmi rýchlo rozviedli a Billie sa celé detstvo túlala po uliciach. Bola v nápravných ústavoch, ako 11-ročnú ju znásilnili. Zarábala si ako prostitútka a spievaním v rôznych baroch – ale len za sprepitné. Až v roku 1933 ju náhodou objavil John Hammond, ktorý postrehol jej spevácky talent. Jej hlas je charakteristický a jedinečný. Od prvých nahrávok sa menil  - dá sa povedať, že dozrieval. Bohužiaľ, pomerne rýchlo sa u nej prejavila náklonnosť a závislosť k drogám a alkoholu. Stratil sa jej hlasový rozsah, ale nie cit a frázovanie. K duševným a osobným problémom s drogami sa pridali rýchlo aj vážne zdravotné ťažkosti. Museli ju hospitalizovať a vo veku 44 rokov umrela na cirhózu pečene. Ako speváčka bez hudobného vzdelania dokázala prejsť kariéru postupne od nuly až po vrcholné koncerty v Carnegie Hall a Metropolitan Opera a v spolupráci so všetkými najjasnejšími hviezdami jazzového neba. Príbeh a popis jej, žiaľ, veľmi krátkeho života by zabral mnohostránkový elaborát.

            Ella Jane Fitzgerald  (25.4.1917, Virgínia USA – 15.6.1996, Kalifornia USA), „The First Lady Of Song“ – bola, a ostala navždy právom „kráľovna“ a ikona svetového jazzového spevu nielen v USA, ale na celom svete. Jazzová legenda, ktorá vyše polstoročia (!) aktívne patrila a bola uznávaná ako najpopulárnejšia jazzová speváčka. V detstve sa chcela stať tanečnicou, ale počúvala aj Louisa Armstronga a Binga Crosbyho – a zbožňovala spev The Boswell Sisters. Na súťaži mladých talentov v roku 1934 zaspievala práve ich dve skladby – a zvíťazila. Tým odštartovala svoju kariéru profesionálnej jazzovej, ale aj gospelovej, soulovej, aj popovej speváčky. Najskôr v big bande Chicka Webba, neskôr vo vlastnom kabarete, v kapele kontrabasistu (aj jej manžela) Ray Browna, ale s inými hudobnými, filmovými, rozhlasovými osobnosťami (Duke Ellington, Count Basie, Nat King Cole, Louis Armstrong, Frank Sinatra, Benny Goodman, Oscar Peterson... a iné hviezdy...). Jej kariéra bola na vrchole v rokoch 1959-67, kedy naspievala viac ako 250 skladieb, v ktorých fascinovala nielen ako technicky brilantná speváčka s bezpečným rozsahom troch oktáv (!), neskutočným zmyslom pre improvizácie v scatových pasážach, ale aj s citom pre smútok pomalých balád. Za svojej kariéry bola odmenená 13 krát cenou Grammy, vydala viac ako 40 albumov, bola odmenená štátnou cenou, jej hviezda je na chodníku slávy v Hollywoode. Možno povedať, že každý, kto hral a spolupracoval s Elly Fitzgerald, mal – šťastie. Ostala po celý život skromná, pracovitá a korektná ku kolegom. V pokročilom veku ju zrádzalo srdce a opúšťal zrak – musela spievať posediačky. Zomrela 79 ročná v milovanom Los Angeles.
 
         V nasledujúcich kapitolách o tradičnom jazze sa pozrieme do Európy a napokon aj na Slovensko...!  
 
 
Vlado Vizár