Štúdio Slovenského rozhlasu sa zmenilo na miesto radosti a zábavy: José James priniesol do Bratislavy hudbu z černošských kostolov

Vo  veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu sa v poslednú júnovú sobotu uskutočnil ďalší koncert z produkcie City Sounds Festival. Tentokrát išlo o veľmi zaujímavý program, ktorý zaujal veľké množstvo poslucháčov tým, že spevák a gitarista José James sa venuje nielen jazzu, ale aj jeho príbuzným žánrom. 

 

Koncert sa začal niečo po siedmej hodine večer. Predkapelu tvorila speváčka Zuzana Mikulcová s jej kapelou. Mikulcová prezentovala svoju autorskú hudbu z jej rôznych albumov – starších aj novších. Okrem jej krásneho okrúhleho zamatového hlasu, ukázala zaujímavú prácu s looperom, pomocou ktorého si vytvárala vokály a slučky, ktoré jej v mnohých prípadoch poslúžili ako podklad. Treba povedať, že ide o modernú a progresívnu popovú hudbu, ktorá má svoju výpovednú aj umeleckú hodnotu. Hudba si požičiava prvky drum and bass, rocku a soulu. Napriek tomu sa však mnohí diváci na tomto koncerte ošívali, a niektorí aj odišli preč. Pre mňa osobne bol problém jednak v tom, že dramaturgicky mali vybrané skladby veľmi podobný charakter, tempo a koncept. Druhý dôvod bol, že táto hudba sa dosť silno odlišuje od toho, čo robí Jose James. Mal som pocit, akoby tento štýl nezapadol do daného príbehu. Výkon kapely a Mikulcovej prejav, práca s publikom a celkový dojem bol však pre mňa veľmi dobrý.

 

 

Po krátkej pauze sa zaplnené štúdio dočkalo. Na pódium prichádza José James s kapelou, ktorý nenecháva nikoho chladným. Jeho band mal neskutočnú vizáž a charizmu, ktorá sa znásobila fantastickou hudbou, výkonmi a celkovou atmosférou večera. 

 

James prezentoval hudbu zo svojho najnovšieho albumu „Lean on Me“, ktorá, ako už naznačuje názov, je poctou legende amerického soulu - Billovi Whithersovi. Ako úvodná zaznela jedna z hymien tohto žánru a autora – skladba „Ain´t no Sunshine“. Prvá polovica koncertu sa niesla v pokojnej a viac menej jednotvárnej dramaturgii, čo však nikomu z poslucháčov nevadilo. Kapela hrala fantasticky. Išlo o svetovú hudbu v podaní majstrov svojho remesla. Následná zmena sa začala keď začali znieť rýchlejšie skladby s väčším priestorom na sóla. Všetci hráči v tejto kapele sú vynikajúcimi a flexibilnými improvizátormi, čo dokazovali aj na tomto koncerte. Gitarista hral niekedy klasickým bluegrassovým zvukom a štýlom, inokedy „wah wah“ efektom, jeho najväčšia chvíľa však prišla, keď mal „sound“ pripomínajúci Carlosa Santanu a bezchybne napodobnil jeho štýl hry. Ďalším krásnym momentom bola druhá z hymien tohto štýlu – „Just The Two of Us“, ktorú si spoločne s kapelou zaspievalo aj publikom. James sa úžasne ujal role „enterteinera“ a postupne doviedol publikum až k spontánnemu tancovaniu v sále. Na tomto koncerte sme sa pocitovo presunuli do amerických baptistických kostolov, neskutočné množstvo emócií, skvelá hudba, tanec a úprimné vystupovanie kapely vo mne vyvolali práve tento pocit.

 

 

Po záverečnom standing ovations sa kapela ešte raz vrátila na pódium a zahrala notoricky známy soulový hit z 80. rokov minulého storočia - „Big Yellow Taxi“. Slovenský rozhlas sa však už značnú chvíľu predtým zmenil na miesto plné zábavy, radosti a oslavy života a krásnej hudby. Ďakujem organizátorom festivalu City Sounds za výborný koncert a zážitok na celý život.       

 

 

Dávid Oláh

Foto: Rudolf Baranovič