S Luciou Lužinskou nielen o projekte Quintessence
Nový projekt Quintessence začal koncertnú šnúru v piešťanskom Kursalone. V piatok sa sedemčlenná zostava presunie do Nového mesta, kde hudobníci vystúpia v klube Blue Note. Po sobotňajšom koncerte v Novej Dubnici čaká skupinu nedeľné vystúpeniene na Bratislavských jazzových dňoch.
Quintessence je esenciou skvelých ľudských a hudobníckych spojení. Zostavu tvoria dlhoroční spoluhráči gitaristu Borisa Čellára, ktorí s ním pôsobili v iných hudobných projektoch. Rytmiku zastupuje bubeník Peter Solárik a Juraj Griglák / Róbert Ragan, na klavíri hrá slovinec Gregor Ftičar, klarinet a saxofón patrí Miroslavovi Poprádimu. Novou spoluhráčkou v skupine je slovenka žijúca v USA, Ľudmila Štefániková, ktorá hrá na MalletKAT, nástroj vychádzajúci z vibrafónu či marimby. Zostavu uzatvára speváčka Lucia Lužinská, ktorej sme položili niekoľko otázok.
Vystúpite na BJD, kde ste už pred niekoľkými rokmi vystúpili. Aký repertoár prinesiete tentokrát?
Modernejší, akčnejší a veľmi melodický. Bude tam zopár štandardov v modernom prevedení, aj súčasné kompozície, vocalease, modálne skladby. A tiež sme do zostavy pribrali nové nástroje, s ktorými bežne nehrávame- MalletKat, klarinet a saxofón.
Máte vydané 3 albumy, prvý je tradičný, druhý súčasný a na treťom sa asi najviac približujete nejazzovým poslucháčom. Čo vás k tomu viedlo?
Narodila sa mi dcéra a chcela som niečo pokojné, čo si budeme púšťať počas dlhých zimných večerov a spomínať - toto vzniklo v prvý rok, keď tu s nami bola už aj Amélia. Preto som jej venovala svoju skladbu. Možno to na prvý pohľad znie jednoduchšie, ale pod tým sa skrývajú precízne Borisove aranžmány a hudobné nápady, ktoré ani nemajú vytŕčať, majú pekne splynúť do jedného príjemného celku. Človek, ktorý hľadá niečo viac, to tam dokáže nájsť.
Ako sa dajú skĺbiť materské povinnosti s aktívnym spievaním?
Spev mi vďakabohu dáva energiu a vplýva na mňa pozitívne, takže je to vlastne pre mňa nevyhnutnosť. Dcéru brávame s nami, na zvukovkách si aj zaspieva. Je to síce náročné, ale zároveň to má svoje čaro.
Študovali ste univerzitu v Grazi, na portáli mame sériu o hudobných školách. Odporučili by ste mladým záujemcom o jazz túto jazzovú školu?
Vzhľadom k tomu, že u nás školu podobného zamerania a úrovne nemáme, tak určite. Ale stále treba mať na pamäti, že pravidlá a teória sú na to, aby ste sa mohli ľahšie zorientovať, komunikovať a byť “slobobnejší v pohybe”. Autentickosť, názor a vyzretosť, k tomu sa človek musí dopracovať sám a je to dlhodobý proces, ktorý sa nedá oklamať.
Aký je váš najsilnejší hudobný zážitok?
Z hľadiska silného momentu, ktorý príde v sekunde a neviete, čo príde vzápätí, tak jednoznačne spoločné vystúpenie s Bobby McFerrinom. Ale pamätám si aj na skúšky a improvizácie s Borisom, kedy vznikali inšpiratívne veci. Myslím, že hudobný zážitok je samotný proces tvorenia hudby, keď sa môžem na chvíľu stať hudobným nástrojom.
-rob-
Foto: Zdenko Hanout
